Predpovedanie budúcnosti je to, čo by si mal každý publicista zakázať ako prvé. Napriek tomu, že je to také lákavé. Venujete sa nejakej téme, žijete v presvedčení, že o tom viete naozaj veľa. A vtom sa stávate vizionárom, ktorý vidí jasne do budúcnosti.

Opatrní by sme mali byť práve u nás, kde si nik ani pár mesiacov pred novembrovou revolúciou netrúfol povedať, že režim čoskoro padne. Mýlila sa aj drvivá väčšina západných analytikov, ktorí rátali s tým, že komunizmus je ríša zla, čo pretrvá celé ďalšie generácie.

Napriek tomu trúfalosť niektorých autorov nemá hraníc. Ak aj futurológovia tvrdia, že každá predpoveď nad dvadsaťpäť rokov stojí úplne na vode, autor knihy Nasledujúcich sto rokov si to nemyslí. George Friedman si trúfol predpovedať vývoj na celom svete. Aj o sto rokov mu budú podľa neho dominovať Spojené štáty, vysvetľuje to okrem iného aj bizarným dôvodom, že majú najlepšie a najmodernejšie vojenské námorníctvo na svete.

Friedman nedáva veľké šance Číne, lebo ju považuje za "ostrovnú krajinu", ktorá síce nie je obkolesená moriami, ale na jej hranicicach sú nehostinné krajiny a vysoké pohoria. Predstava, že by v 21. storočí práve toto mala byť nejaká prekážka, je viac než smiešna, nehovoriac o tom, ako sa Číňanom už dnes darí kolonizovať Afriku aj Latinskú Ameriku.

Autor predpovedá akýsi nový Pearl Harbor, keď okolo roku 2050 Japonsko napadne Spojené štáty. Nebude sa ale snažiť ovládnuť ho na zemi, napadne americké satelity vo vesmíre. Európskym hegemónom bude podľa neho Poľsko, ktoré bude nielen najsilnejšie v Európe, ale bude si robiť aj územné nároky. Hlavne na východe, ale Friedman je taký konkrétny, že Poliaci podľa neho preniknú aj na Balkán a obsadia prístav Rijeku.

Listovanie touto knihou (samotné čítanie by bolo príliš zúfalým krokom) jasne potvrdzuje, že budúcnosť treba nechať vešticiam. Tie na to majú tie správne gule.