Vidiecka idyla

Po tom, čo sa za vlastné pozabávame na Sulíkovom populistickom referende (môj tip na účasť - pod desať percent), nás čakajú omnoho dôležitejšie voľby do miestnych zatupiteľstiev. Ľudí sa pri týchto voľbách zmocňuje ešte väčšia bezmocnosť ako pri parlamentných voľbách, ktoré robia aspoň profesionálni manažéri a ľudia občas nejakému politikovi naozaj uveria, dokonca aj zahoria láskou. Tej je na lokálnej úrovni oveľa menej.

Starosta v mojej rodnej obci sa nemá zle. Dve asistentky, na miestne pomery veľmi slušný plat a k tomu ešte 40-percentné prémie na konci roku. Na slovenských dedinách stačí pochádzať z veľkej a dobre organizovanej rodiny a máte veľkú šancu, že vás tí vaši zvolia. Rodinná mafia roky vládne aj v mojej rodnej obci, kde a občas udejú veľmi zvláštne veci. Jedným z vrcholov bolo vyštvanie miestneho farára, ktorý si dovolil v kostole kritizovať podvody v urbári. Bol to starší a vzdelaný muž ktorý nepochopil, že dedinská duša má od romantiky veľmi ďaleko a pre peniaze (a drevo) dokáže ísť cez mŕtvoly.

Ak sa prejdete po dedine a jej blízkom, inak veľmi peknom okolí, zistíte, že je skoro celá osratá. Miestni súkromní majitelia kravského stáda sa tam už roky rozťahujú a zrejme sa ich netýkajú žiadne pravidlá. Stačí byť zadobre s rodinkárskym starostom.

Podobné historky má asi každá obec bez ohľadu na veľkosť. Zvoliť si normálnejšie vedenie by nemalo byť také ťažké, ale v skutočnosti podobní starostovia prežijú vo funkciách dlhé roky. Stačí v ľuďoch za ten čas podprovať pocit márnosti a apatiu - mlčiaca väčšina cez voľby potom zostane doma a funkcia je na ďalšie štyri roky pod strechou.