Weisser Riese

Neschopnosť prehrávať je veľmi infantilná, návaly zlosti pri prvom nezdare či nebodaj náznakoch kritiky bežne mávajú malé deti. Tým to ale tolerujeme, pretože vieme, že ich to časom prejde a dospejú. Tréner Weiss nedospel a ani nechce dospieť. Jeho správanie je možné aj vďaka tomu, že mu to umožnilo ustráchané slovenské prostredie.

Naša športová žurnalistika je založená na familiárnych, takmer kamarátskych vzťahoch plných tykania a pochlebovania. Športoví novinári dobrovoľne slúžia ako poslovia všemožných výhovoriek. Ak sa darí, tak chvália, ak sa nedarí, tak empaticky ľutujú porazených a dávajú im neškodné otázky. Len aby sa nenaštrbil tímový duch, len aby nik nemusel priznať chybu, len aby sme neprestali byť kamarátmi.

Ak si v tlači chcete prečítať vecnejší komentár o našich výkonoch na šampionáte, radšej siahnete po českých médiách, podobne ako pri prvých arogantných výlevoch trénera Weissa slovenskí novinári radšej citovali agentúru Reuters. Akoby neboli osobne na tej istej tlačovke.

Viac sa osmelili, až keď sa Weiss nespamätal a opäť nadával novinárom. Mimochodom, za veľmi nevinnú otázku (opäť si všimnite to tykanie): - „Si si vedomý nejakej chyby, ktorú si urobil v zápase s Paraguajom?” – “Ďakujem. Buzerant vyjebaný…” Takto odpovedal tréner redaktorovi Markízy a pred odchodom ešte dodal, že keď ho stretne nabudúce, rozbije mu hubu.

S prehrami našich futbalistov každý viac-menej rátal, zo strany trénera stačilo povedať pár tradičných výhovoriek a nik by sa príliš nehneval. Namiesto toho tu máme návaly zúrivosti a správanie na úrovni najnižšej cenovej skupiny. Weissovo ľudské zlyhanie nie je veľkým prekvapením, bude zábavné, ak ho za takéto výstupy opäť nik nepotrestá. Je tu ale aspoň šanca, že sa športoví novinári spamätajú a namiesto kamarátstva konečne nastúpi profesionalita.

Futbal je len drahou zábavkou, od ktorej si priveľa sľubujeme, oveľa dôležitejšie bude, či sa z toho poučia politickí novinári a komentátori. U väčšiny z nich je jasné, ktorým stranám fandia a práve tie sa pred týždňom dostali k moci. Ako sme videli, falošné kamarátstvo občas vedie až k medzinárodnej hanbe, slušnejšiu vládu než naposledy môže pomôcť vytvoriť aj kritický odstup médií. Takže už žiadni Vladkovia, ale páni Weissovia.