Z francúzskej reštaurácie do blázinca

Nefunguje to. Podľa prieskumu agentúry Harris pre potreby denníka Financial Times sú Francúzi spomedzi viacerých vyspelých ekonomík najväčšími pesimistami. Pesimisticky vidia budúcnosť najbližších desať rokov. Súčasne si myslia, že sa majú horšie ako v roku 2000. V pesimizme sa im približujú Briti, vzhľadom na klimatické pomery ostrova je to hádam pochopiteľné...

Úspech v snahe vyznať sa v pesimizme akéhokoľvek druhu vidím pesimisticky. Možno je takýto pesimizmus skrytou formou tvorivého nepokoja. Ambiciózni ľudia sú nespokojní s aktuálnym stavom svojho úspechu. V neustálom šume nespokojnosti a protestujúc pod transparentmi napredujú k lepšiemu.

Alebo je tento pesimizmus svedectvom relativity. Stará známa skúsenosť. Kto padá z väčšej výšky, toho to viac bolí. Francúzsky životný pocit bol nastavený tak kvalitne, že každá malá nepohoda pôsobí deprimujúco. Pre nás je to dobrá správa – skromné pomery nám umožnia v budúcnosti viac sa tešiť.

Ešte jedna vec je zaujímavá - spoločný národný pocit. Po hrdosti nad tým, že zdieľame všeľudské príbehy, hodnoty a symboly, prichádza na rad otravná skúsenosť zo spoločného dedičstva frustrácie a skepsy. Tajomne pôsobiace archetypy sú vystriedané prognózou inflácie a nezamestnanosti.

Inteligentní optimisti to majú dnes zase o poznanie ťažšie.