Zadarmo a za málo
„Predstavte si, že za vaše dielo, ktoré bude na webe, nedostanete ani euro. Vyrovnáte sa s tým?“, pýta sa blahosklonne v rozhovore pre Sme šéf Slovenského ochranného zväzu autorského Vladimír Repčík.
Nielenže si to viem predstaviť, ale aj som sa s tým vyrovnal. Tak ako napríklad aj všetci ostatní prispievatelia Inaque.sk. Aj keď to nemám podložené žiadnym prieskumom, dokonca by som si trúfol povedať, že väčšina ľudí, ktorí kedy na internete niečo uverejnili, za to nič nedostala, nikdy nedostane a zrejme ich to príliš ani netrápi.
Peniaze totiž nie sú jedinou motiváciou, prečo ľudia píšu alebo nahrávajú piesne a videá. Navyše, a to už prieskumami doložené je, peniaze nie sú ani najlepšou motiváciou. Síce nás prinútia robiť viac, ale nie lepšie.
Občas dokonca môžu pôsobiť demotivujúco. Keď dostanete zo slovenských novín honorár za článok, tak máte pocit, že administratívne náklady museli byť vyššie ako to, čo vám zaplatili. Ak by ste z toho chceli slušne vyžiť, museli by ste byť grafoman, písať v podstate neustále a dúfať, že vám tie rýchlokvasené výplody niekto aj uverejni. Vtedy si poviete, že to už si môžete radšej zarábať stávkovaním na konské dostihy. Istý britský novinár priznal, že mu to vynáša viac ako písanie.
Mizerný honorár totiž občas pôsobí takmer ako urážka. To už je potom dôstojnejšie písať zadarmo. Vtedy aspoň viete, že to robíte ako službu, a nie ako lacná pracovná sila. Keď vás kamarát zavolá, či by ste mu pomohli vyniesť nové skrine hore schodmi, tak považujete za prirodzené, že vám za to nezaplatí. Pri snahe strčiť vám bankovku do ruky alebo do vrecka by ste si asi poklepali na čelo.
Práca má totiž okrem ceny aj hodnotu. Ak teda má byť autorské dielo zaplatené, tak potom primerane, a nie za almužnu.
vybrali.sme.sk
Pridať na FaceBook
Vytlačiť
