Zemepisci

Nikdy som nezisťoval, koľko Slovákov vie, či Uruguaj hraničí s Paraguajom alebo či Guinea-Bissau je na tom istom kontinente ako Papua-Nová Guinea, ale s našou geografickou genialitou to zjavne nebude také horúce. A to nemám teraz na mysli len ľudí, ktorí sa zasekli v minulosti a dodnes chodia na dovolenky do Juhoslávie. V uplynulých týždňoch sa totiž „zaskveli“ aj celonárodné médiá.

Najprv jeden z denníkov s plnou vážnosťou písal o waleskom Bristole. Zrejme aj samotní Walesania sa museli čudovať, že ich územie sa rozšírilo aj na druhú stranu ústia rieky Severn. Niekto si možno povie, že je to detail, veď Bristol aj Wales sú tak či onak vo Veľkej Británii. Predstavte si však, že by nejaké zahraničné noviny napísali, že Štúrovo je v Maďarsku alebo Holíč v Česku. To by bolo kriku, najmä na území v minulosti známom ako Pobrežie Slotoviny.

Ďalšie skvosty zaznievali počas speváckej (ak ju tak môžeme nazvať) súťaže Eurovízia. Celý tento farebný cirkus je viac-menej o zemepise, a tak by človek očakával, že komentátor sa na to poriadne pripraví alebo si aspoň pred seba položí mapu, aby sa v tej spleti štátov nestratil.

Namiesto toho sa čudoval, ako je to možné, že Lotyši nedali žiadne body Litve. Úplne ho to vyviedlo z rovnováhy, možno viac ako to, že Lithuania nie je Lotyšsko, ale Litva a sama za seba nemôže hlasovať.

Keď už to konečne nejako rozdýchal, tak sa začal vytešovať z toho, že Slováci neboli vypočítavci a nepretlačili do popredia pesničky od susedov z Rakúska alebo Maďarska. Akosi mu v tom nadšení uniklo, že slovenských dvanásť bodov dostala Ukrajina, čo je tiež náš sused, dokonca najväčší, aj keď s najkratšou hranicou. Nevadí, úloha na budúci rok je jasná – zistiť, či je Baku v Európe a ak áno, kde je potom najvyšší vrch Európy...