Židovská otázka

Aj bez toho sa však o židoch v médiách písalo dosť. Najprv zásluhou slabomyseľnosti bývalého českého premiéra Mirka Topolánka, ktorý charakterové vlastnosti svojho nástupcu Jana Fischera hodnotil aj podľa jeho židovského pôvodu. Stálo ho to miesto volebného lídra a Fischerov syn na protest proti Topolánkovmu táraniu vystúpil z ODS.

Na Slovensku sa židovskej tématike venovali najmä internetoví diskutéri po tom, ako denník Pravda oznámil, že jeho novým majiteľom je Karol Biermann. Jeden sa rečnícky spýtal, čo v nás evokuje nemecké priezvisko v stredoeurópskom kontexte a hneď si aj sám odpovedal: „Ďalší Aškenáz, čo na Slovensku vlastní denník“. Na inej webstránke sa zase iný strážca rasovej čistoty tešil, že bude „veľká sranda, pretože teraz budú proti sebe bojovať dve židovské skupiny – Penta a J&T“.

Vôbec netuším, aké je národnostné alebo náboženské zloženie týchto firiem, ale celé mi to pripomenulo situáciu spred niekoľkých rokov, keď som nastúpil do Pravdy a jeden známy sa ma pýtal, koľko židov je vo vedení redakcie. Povedal som mu, že neviem a ani ma to nezaujíma. Keby on vedel, že najväčšie zastúpenie židov bolo v úplne iných novinách, ktoré už neexistujú.

Tento spôsob myslenia, založený na presvedčení, že židia ovládajú svet, výborne dokumentuje korešpondencia Fedora Gála so slovenským nacionálnym socialistom, v ktorej mladý muž, označovaný ako Matej, dospel k záveru, že keď štyri percentá obyvateľstva vlastnia dve pätiny majetku, tak je pochopiteľné, že na nich „zvyšok krajiny zazerá“ (aké geniálne zľahčené označenie nenávisti!). K tomu už len poznámka jedného môjho príbuzného: „Ja by som vlastne chcel, aby židia vládli svetu, lebo by bol asi lepší.“