Život s cudzincami – a bez nich

Dá sa očakávať, že počty budú narastať a s tým aj problémy, ktoré takýto proces sprevádzajú. Štáty ako Nemecko, Francúzsko alebo Británia by o tom vedeli povedať svoje. Okrem neodmysliteľného náporu na školy, nemocnice a ďalšie verejné služby sa skôr alebo neskôr objaví argument omieľaný takmer všade od USA po Rakúsko – cudzinci nám berú prácu.

Výskumy ekonómov a sociológov dokazujú, že vo všeobecnosti to tak nie je. To neznamená, že neexistuje nikto, kto by neprišiel o prácu preto, že si jeho firma najala cudzinca, ktorý bude robiť za menej a hoci aj sedem dní v týždni. Vždy sú víťazi aj porazení.

V priemere však napríklad v Británii platia prisťahovalci na daniach výrazne viac ako od štátu dostávajú vo forme rôznych podpôr. Vysvetľujte to však nezamestnanému, ktorý vidí, že Portugalci a Litovci, alebo v slovenských pomeroch Rumuni či Ukrajinci, majú prácu a on trčí doma.

BBC tento týždeň odvysielala dokument, v ktorom požiadala niekoľko firiem, aby cudzincov na dva dni nahradili miestni nezamestnaní a dokázali, že sú rovnako dobrí. Ako tento experiment dopadol? Nuž, pre domácu pracovnú silu nie úplne najlepšie.

Niektorí do práce vôbec nedorazili alebo prišli o polhodinu neskôr ako mali. Ďalší mali zase také pracovné tempo, že majiteľ firmy povedal, že ak by mal využívať ich služby, tak zrejme skrachuje. Parta stavbárov však makala tak, že z nich tiekol pot.

Tak ako v každom národe, niektorí sú pracovití a iní pripomínajú chlapíkov z kresleného vtipu, ktorí najprv nadávajú, že cudzinci pobrali všetku robotu a keď prišla kríza a tisíce z nich sa pobrali domov, tak zase šomrú, že teraz musia všetko robiť oni.