U západných susedov sa vo vybraných mestách vďaka doručovaniu až do siedmej večer zvýšila jeho úspešnosť z 55 na 90 percent. Aj vďaka tomu sa tam chystajú zmeniť archaický zákon, ktorý pošte dovoľuje doručovať len do štvrtej popoludní.

Na Slovensku je to pochopiteľne všetko úplne inak. Pošta tvrdí, že jej skúška večerného doručovania ukázala len minimálny nárast úspešnosti. Nedá sa predpokladať, že by už predtým bola taká vysoká, že už niet kam stúpať. Rozdiel je teda malou záhadou.

Buď sa pilotný projekt uskutočnil v nejakej zvláštnej lokalite, kde všetci robia na týždňovkách lebo sedia v krčme a nikoho sa nedalo zastihnúť alebo naopak sú tam len dôchodcovia, nezamestnaní a ženy na materskej, takže je jedno, či im poštu prinesiete na obed alebo o šiestej večer.

Oficiálna verzia je, že adresáti buď ešte neboli doma z práce alebo sa venovali voľnočasovým aktivitám. Nikdy som nemal pocit, že by v počte pracovných hodín a spôsobe trávenia voľného času boli medzi Slovákmi až Čechmi až také veľké rozdiely.

České údaje vyznievajú oveľa dôveryhodnejšie (najmä preto, že Slováci žiadne konkrétne cifry neposkytli). Zhruba desatina ľudí večer naozaj nemusí byť doma.

Mám teda podozrenie, že Slovenskej pošte sa večer jednoducho doručovať nechce, a tak dobre poslúži nielen výhovorka, že to aj tak nezaberá, ale aj obavy o bezpečnosť personálu. Za riekou Moravou s tým zjavne problém nemajú, a pritom to nie je žiadna oáza pokoja, kde by od tridsaťročnej vojny nikoho nezabili.

Na týchto pokusoch obidvoch poštových firiem ma však od začiatku fascinuje jedna vec. Ako vlastne v minulosti dospeli k záveru, že balíky a doporučené zásielky treba doručovať v čase, keď skoro nikto nie je doma a celú operáciu robia takmer v polovici prípadov zbytočne. Každý deň, desiatky rokov, stovky ľudí...