Zrušená nedeľa

Je obdivuhodné, ako niektoré zvyky prežívajú aj v úplne inom prostredí. V Londýne sme raz v nedeľu pred obedom zašli ku kamarátkinej sestre, ktorá v malom byte žila so svojim priateľom a ďalšími dvoma párikmi zo Slovenska. Mali len niečo po dvadsiatke, ale ich spoločná domácnosť atmosférou pripomínala bývanie ich rodičov. V zaparenej kuchyni stáli dve ženy, jeden chlapík vo svojej izbe ležal na posteli, ďalší párik sa hádal. Na otázku, či s nami niekto nejde do parku, sme dostali odpoveď, že predsa musia navariť nedeľný obed a potom už nebudú mať chuť. Koniec víkendu strávili doma v spoločnosti slepačej polievky, hoci bývali vo štvrti, kde ste sa mohli za pár libier dobre nejesť v desiatkach reštaurácií s jedlom z celého sveta.

Otrokmi tohto nedeľného zvyku sú najmä ženy, pre ktoré je nedeľa vrcholným bodom celotýždňového posluhovania. Muži a deti si to tiež neužijú, ale aspoň nemusia nič robiť. Keď v nedeľu zájdeme na obed do reštaurácie kúsok od nášho paneláku, sme tam zvyčajne iba traja. Na okolí pritom žijú tisícky rodín a nepriláka ich tam ani víkendové menu, ktoré vás vyjde rovnako draho ako domáce varenie. A ak si aspoň trochu vážite svoj voľný čas a pohodlie, tak dokonca lacnejšie.

Na Slovensku posledných rokov prebehla reštauračná revolúcia, jej hlavným hýbateľom boli hrdinské gastrolístky (všimnite si vášnivé debaty, kedykoľvek sa o ich prípadnom zrušení píše v novinách). Vďaka nim mnoho ľudí prestalo nosiť do práce plastové nádoby so zvyškami včerajšej večere a chodia na obed do podnikov v okolí. Tam síce stále kraľujú vyprážané jedlá, pretože tvrdia, že s daným rozpočtom sa nedá nič zdravšie pripraviť, aj tu sa však ponuka postupne vylepšuje. Mnohé podniky už majú aj víkendové menu, v nedeľu na obed však máte na Slovensku zaručené, že budete vzácnym návštevníkom. Dúfam, že tú našu vlastní nejaký mafián a nezatvorí ju len preto, že tam v nedeľu nikto nechodí.