Life[s]tyle

Človeku je prírodou dané, že nie je samotár a žije v páre. Keď však život prinesie, z akýchkoľvek dôvodov, rozchod, tak zväčša znovu hľadáme tú svoju polovičku. Čím je človek starší, tým menej príležitostí sa mu naskytne v reálnom svete, a tak sadá k internetu a začína svoje hľadanie šťastia a spokojného partnerstva cez virtuálny priestor.

Nútili by ste svoje dieťa cvičiť hru na klavíri päť hodín denne každý boží deň, vrátane víkendov, dovoleniek a sviatkov – a nezastavilo by vás ani keby to dieťa v zúfalosti začalo obhrýzať rohy daného klavíra? Vrátili by ste svojmu štvorročnému dieťaťu vlastnoručne s láskou vyrobený narodeninový pozdrav pre mamu s tým, že nie je dostatočne vydarený a treba ho prerobiť?

Tragédiou romantických vzťahov našich čias je, že ľudia majú pocit, že si musia byť podobní úplne vo všetkom. Od obľúbených jedál, cez televízne programy až po knihy. Profily na komunitných fórach, akými sú Facebook alebo MySpace, takýto „self-branding“ podporujú.

Po dome sa rôznou rýchlosťou pohybujú štyri deti. Jedno, dvojročné dievčatko, je moje. Teda naše. Dve staršie dievčatá sú manželove. Ale vlastne tiež naše. A štvrtý, štvorročný chlapček, nie je ani jeho, ani môj. Teda pokrvne. Ale tiež tak akosi občas je náš. On je totiž bračekom tých dvoch starších. Zmätení? My už ani nie.

Nezdravý. Škodlivý. Neprirodzený. Prekonaný. Smiešny. Taký je vraj celibát. V pestrofarebnej encyklopédii súčasných životných štýlov je to výnimočne šedo-čierna strana v závere. Niečo ako appendix mimo hlavný obsah.

Diela o sexuálnej turistike nevyznievajú jednoznačne. Celá situácia je totiž kombináciou romance, komédie, frašky, sociálnej drámy a erotiky. Líši sa iba pomer týchto zložiek. Nemusí ísť o zneužívanie mužov z chudobných krajín, ale o vzájomne výhodnú obchodnú a citovú výmenu.

Mýtus osamelosti je vyvrátený a individualistické časy prajú tým, ktorí vedia oceniť a vychutnať si vlastnú nezávislosť. Singles dnes netrú núdzu ani o priateľov, ani o spoločenský život. A navyše sú zdravší.

Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že Briti znesú veľmi veľa slovných urážok. Sú však oblasti, v ktorých sa nedajú. Britky sa urážať nenechajú. A to ani zdanlivo nevinným článkom Američana Tada Safrana, ktorý uverejnil v denníku Times.