5 dôvodov, prečo nás čakajú zábavné voľby

(Upozornenie - tento text z redakčného archívu je starý rok a pol. Ale veľa sa toho odvtedy nezmenilo...)

1. Fraška s predvolebnými preferenciami

Zatiaľ čo sa niekoľko rokov preferencie politických strán v prieskumoch jednotlivých agentúr až tak neodlišujú, pol roka pred voľbami sa všetko zmenilo. Nedeje sa tak iba na Slovensku, a tak sa agentúry môžu šikovne vyhnúť obvineniam z toho, že s číslami manipulovali. Najpodivnejšie výskumy boli dva – keď agentúra MVK prvýkrát namerala SaS deväť percent a o pár mesiacov neskôr, keď agentúra Median pochovala všetky nové strany.

Preferencie majú potenciál meniť realitu, čo sa stalo aj pri spomínanom prieskume MVK. SaS mala dovtedy preferencie okolo 4-5 percent, zrazu však skočili rovno na dvojnásobok. Bol to zlomový prieskum, dodal odvahu voličom novej strany a v ďalších prieskumoch už bolo deväť percent bežnými.

Novým stranám naopak nedal šancu výskum agentúry Median. V tomto prípade to malo aspoň logiku – použili inú metodológiu a respondentov sa priamo pýtali, ktorú stranu budú voliť. Ostatné agentúry dávajú respondentom vybrať zo zoznamu strán. Ak ho nemajú pred sebou, často zabúdajú na nové strany, ktoré sa im ešte nevryli do pamäti. Vo voľbách majú ľudia v rukách volebné lístky všetkých strán, a tak je zmenená metodológia Medianu odtrhnutá od reality.

Od tej sú bohužiaľ odtrhnuté aj slovenské médiá, ktoré naďalej absolutizujú výsledky jednotlivých prieskumov a stále nepočítajú so žiadnymi odchýlkami a štatistickými chybami. Ak má strana v nejakom priekume 4,9 percenta, bohorovne sa píše o tom, že neprejde do parlamentu.

2. Koniec Ficovho sna o jednofarebnej vláde

Hneď po minulých voľbách začal premiér nahlas snívať o tom, že by o štyri roky zostavoval jednofarebnú vládu. Preferencie Smeru sú naďalej veľmi vysoké, stabilne sa držia tesne pod 40 percentami. Mnohí analytici tvrdia, že to bude výrazne menej, každopádne bude Fico potrebovať minimálne jedného a možno aj dvoch koaličných partnerov. Aj keď dnes niektoré strany robia ramená, do vlády by s ním išli asi všetci. Moralisti by to ospravedlnili tým, že zachraňujú krajinu.

Smer určite nebude druhým Fideszom, ktorý v Maďarsku získal parlamentnú väčšinu a nechal krajinu napospas jednému politikovi. Dobrou správou je, že horšia koalícia ako tá s Mečiarom a Slotom už nemôže vzniknúť, maximálne sa môže zopakovať. Opozičné strany snívajú o zázraku, a niektoré prieskumy ho dokonca pripúšťajú. Reálnejší by bol, keby sa nebola delila SMK.

3. Maďarský experiment s „rozdeľ a panuj“

Rozdelenie SMK na dve strany má už svoj precedens, keď sa to isté stalo v SNS a do parlamentu kandidovali sólo Slotova sólo Malíkovej strana. Do parlamentu sa vtedy nedostala ani jedna, obe mali len niečo cez tri percentá.

Maďarské strany to majú o niečo jednoduchšie, dlhodobo získavú čosi medzi 10 až 11 percentami hlasov, takže by sa teoreticky mohli uživiť aj dve strany. Most sa snaží predstierať, že je to slovensko-maďarská strana, čo môže osloviť pár Slovákov, žiadne masy nových voličov ju ale voliť nebudú. Obsah strany vystihuje jej plagátové heslo „lebo Bugár“. Maďarské rozdelenie môže opozíciu stáť päť percent hlasov, takže strata môže byť oveľa väčšia než prípadný zisk, ak obe prejdú do parlamentu. Priemerné hodnoty z výskumov ukazujú, že sa zrejme žiaden synergický efekt nebude konať, súčet väčšiny preferencií oboch strán je v intervale od 10 do 12 percent.

4. Nekonečná príťažlivosť nových strán

Oveľa zaujímavejším než príbeh odtrhnutého, a teda nie až tak nového Mostu, je vznik a rast SaS. Preferencie od osem až po jedenásť percent len pár mesiacov po vzniku strany je úspech. Aj v ich prípade tú máme predskokanov, a to rovno dvoch. Najprv to bola Schusterova SOP, v ďalších voľbách Ruskova ANO. S rozdielom jednej desatiny percenta obe získali 8 percent hlasov, čo by mohol byť aj reálny zisk SaS. Toľko u nás dostávajú nové liberálne a pravicové strany. Schuster aj Rusko na maximum vyžmýkali televíziu Markíza, SaS sa podarilo na maximum využiť internet. „Sulík“ a „SaS“ sú na internete stále zaklínadlá, ktoré zvyšujú čítanosť, hoci jeho strana veľa nového neponúka, ak nerátame lídra s arogantným prístupom k ľuďom s inými názormi a z inej príjmovej vrstve než tej, do ktorej patrí on sám.

Každopádne opozícia môže byť so vznikom SaS spokojná, súhrnne naozaj pomohla zvýšiť percentá pre pravicu. Zatiaľ čo SDKÚ prešla na sociálnejšiu rétoriku, SaS sa vrhla na ľúbivé, aj keď nie príliš efektívne pravicové recepty.

5. Komu zvonia do hrobu

Do parlamentu sa nemusia dostať až štyri strany – obe maďarské, ale podstatnejšie je, že aj dvaja Ficovi vládni spoločníci. Prepad niektorého z nich by výrazne zmenil situáciu.

Prepad SNS je menej pravdepodobný. Aj keď sa národnou rétorikou roky oháňal aj predseda Smeru, pre voličov SNS je to ešte stále príliš slušný človek a dávajú prednosť Slotovi. Mierne prekvapiť môže iba kandidatúra Kotlebovej strany, ktorá sa síce v žiadnom prieskume neukazuje, pri prehrabávaní sa volebnými lístkami v ňom svojho kandidáta pár ľudí určite nájde, v jedných voľbách už prekvapil. Akékoľvek hlasy získa, bude to na úkor SNS.

Horšie na tom je voľne padajúca Mečiarova strana, ktorá s päťpercentnou hranicou zápasí vo väčšine prieskumov. Jediným dôvodom ju voliť je nostalgia, ale načo smútiť za Mečiarom, keď tu máme jeho mladší a vitálnejší klon?

Niektoré strany sa pochovali skôr, než sa vôbec uchádzali o priazeň voličov. Reč je o Martinákovej nečitateľnej strane Slobodné fórum. Pod sloganom „Sila spojenia“ kandiduje Únia – Strany pre Slovensko. Okrem Martinákovej strany sa pod touto značkou skrývajú aj Občianski kandidáti a Liga. Zatiaľ čo samotné Slobodné fórum malo preferencie okolo dvoch percent, „sila spojenia“ sa prejavila tým, že majú štyri promile.

ZÁKLADNÉ STRANÍCKE OTÁZKY (neskôr doplnené)

Smer - klesnú pod 35 percent a dokážu zostaviť vládu? (stále úžasných 34,79 percent; nie)

HZDS - prekročia hranicu 5 percent? (4,32 percent, takže ešte stále majú nárok na finančné príspevky od štátu)

SNS - pripravi ích Kotlebova strana o časť podpory? (tak toto bolo tesné, 5,07 percenta; údajne keby nemali "správneho chlapa" Vincenta Lukáča, boli by mimo parlamentu)

SDKÚ - stanú sa vo svojom segmente "voľbou na istotu" a získajú viac ako 15 percent? (v podstate áno, 15,42 percent)

KDH - dokážu vôbec niečím prekvapiť? (ani nie,viac-menej istých 8,5 percent)

SMK a Most - prejaví sa synergický efekt, alebo sa niektorá zo strán ani nedostane do parlamentu? (osem percent pre Most, 4,3 percenta pre SMK. Popri HZDS teda druhá mimoparlamentná strana, ktorú si napriek neúspechu musíme platiť)

SaS - získajú "tradičných" osem percent, avizovaných jedenásť, alebo sa prejaví efekt novej strany s neistým elektorátom a bude to výrazne menej? (prekvapenie volieb, až 12,14 percenta. Vďaka nim môže vzniknúť Radičovej vláda. A vďaka nim jedného pekného dňa aj zanikne...)

SDĽ - minuli milióny na reklamnú kampaň, ale získajú vôbec nejaké hlasy? (2,41 percenta - aspoň presne vieme, koľko percent sa dá priamo kúpiť, hoci nik nemá potuchy, kto sú tí ľudia a najmä kto ich platí)