Bodrý ko****zmus staval na očistených základoch epikurejskej pragmatiky a rozvíjal koncepcie prvotriedneho boja v kombinácii s militantným pacifizmom. Čelní stúpenci tohto smeru prekročili rámec čírej filozofickej spisby a svoj svetonázor dôsledne premietali do praxe. Za základný pojem tejto filozofie možno označiť koncept „žúrky“, pričom hlavným presvedčením bodrých ko****stov bola viera v jej trvalú udržateľnosť a reálnu ubikvitu.

V behaviorálnej rovine sa toto videnie sveta prejavovalo tak, že „bodrík“ k životu pristupoval ako k hurónsky hlasne vyslovenému vtipu s „kúlerskou“pointou stelesnenou v jeho osobe, pričom týmto žartom oblažoval svoje bezprostredné a po rozšírení internetových diskusných fór aj celosvetové okolie. V rovine teoretickej bodrý ko****zmus pracoval s takými teorémami, ako je ničotnosť sveta a doterajšieho historického vývoja a z toho vyplývajúca supremácia zemiakovského absolutizmu (pozri bližšie heslo „Slovenskó, Slovenskó“) a nadradenosť kleptokracie ostatným formám spoločenského zriadenia (pozri bližšie heslo „zemiakovský solipsizmus“, „bratislavocentrizmus“ resp. heslo „Zemiakovo – ríša stredu“).

Bodrí ko****sti nosili špecifické úbory, ich písaný a hovorený jazyk odmietal ustálené formy a svoj pôvod mal v centrách rekreačného posilňovania svalov. Občas ovládol bilbordy, ktoré boli asi najvplyvnejším čítaním pre masy, ale jeho vskutku vrcholné prejavy možno nájsť v zachovaných dobových esemeskách o základných filozicko-etických otázkach (porov. napríklad nadčasový esemeskový príspevok do debaty o počatí: „Kedy sa začína život? Keď sa žena s deťmi odj**e na chatu!“)

Na opačnej strane domácej mysliteľskej barikády stáli v Zemiakove na začiatku 21. storočia tzv. ortodoxní mášvpi**sti. Išlo o prísny fatalizmus opretý o tisícročné empirické skúsenosti zemiakovských etník, ktoré mášvpi**sti nadobúdali zväčša cestou podvedomia aj nevedomia, pričom tento ich postoj sa v každodennom živote prejavoval oblomovskou rezignáciou na realitu a úlohy jedinca resp. spoločenstva v nej.

Hoci sa to môže na prvý pohľad javiť ako absurdné, stúpenci tohto smeru boli v rámci spoločnosti neraz oceňovaní ich menovaním do zodpovedných funkcií a vysokých orgánov, kde vďaka svojej ortodoxnej nečinnosti zákonite pôsobili menej škôd ako bodrí ko****sti, a preto dosahovali lepšie výsledky.

V neskoršom období tieto smery splynuli do čulého ko****stického mášvpi**zmu. V duchu najlepších tradícií gréckych filozofických škôl sa vyučovanie tohto svetonáhľadu presunulo do podnikov s letnými terasami. Tam za neustáleho vyzváňania mobilov a hlasito vyhrávajúceho rádia, po vyložení všetkých mobilov, škatuliek cigariet, kľúčov od áut a peňaženiek na stôl [pozri bližšie heslo „podnikateľský rituál“ resp. heslo „delenie knedlí“ (slangový výraz označujúci milióny slovenských korún)] a objednaní „polievočky, stejčíku a pivečka“ (deminutívne formy v dobovom jazyku nahradzovali chýbajúcu zdvorilosť diskurzu) prebiehala filozofická diskusia o kšeftoch a babenkách nad otvoreným číslom dobového mienkotvorného bulvárno-kanibalistického periodika.