Adam Phillips
Tomáš Mrva
Foto: Peter Musolino, Flickr.com (licencia Creative Commons)
Tomáš Mrva
Foto: Flickr.com (Chrism Gilmore, licencia Creative Commons)
Vera Cosculluela
Výrez z portrétu Ľudovíta Štúra od Jozefa Božetecha Klemensa, obraz sa nachádza v expozícií Slovenského národného literárneho múzea Matice slovenskej v Martine
Peter Podolan
Foto: Flickr.com (Ian Sanderson)
Branislav Kovár
Peter Podolan

Faktory ovplyvňujúce vývoj vysokého školstva

V najbližśích desiatich rokoch poklesne počet mladých ľudí, ktorí by mohli študovať na vysokých školách, o takmer stotisíc potenciálnych študentov. Predpokladáme, že o desať rokov, ak nie skôr, poklesne postupne oproti súčasnému stavu počet vysokoškolských študentov o 15-17 percent.

Dôsledkom toho nastane konsolidácia na trhu verejných a súkromných škôl. Do desiatich rokov odíde zo sektora vzdelávania 2 – 5 verejných vysokých škôl a 3 – 5 súkromných vysokých škôl.

Demografický vývoj je jedným z najdôležitejších faktorov, ktoré majú následný vplyv na ekonomiku verejných a súkromných škôl. Pokles študentov vysokých škôl badať už od školského roka 2007-2008. Celkový demografický vývoj bude stagnovať, čo znamená, že počet študentov sa nebude zvyšovať, ale naopak znižovať. Demografický faktor bude následne ovplyvňovať ekonomiku verejných a súkromných škôl. Graf vyjadruje reálny počet vysokoškolských študentov, tabuľka predpoklad vývoja obyvateľov, ktorí môžu potenciálne študovať na vysokej škole.

Pozrime sa na ekonomiku a hospodárenie súkromných a verejných vysokých škôl. Súkromné a verejné školy majú jeden spoločný ekonomický znak, ale v prípade oboch systémov je podstatný rozdiel. Spoločným znakom je, že verejné a súkromné školy majú k dispozícii peniaze v závislosti od počtu študentov.

Verejné vysoké školy dostávajú peniaze:

  • zo štátneho rozpočtu. Sú závislé od pravidiel poskytovania finančných prostriedkov z verejných financií.
  • od súkromných sponzorov.

Ich financovanie definuje štát, presnejšie politické koalície, ktoré majú vplyv na hospodársku politiku. Hospodárska politika môže mať rôzne prístupy k financovaniu verejného sektora. Jedným z podstatných dôvodov záujmu o verejné vysoké školy je, že študenti za štúdium neplatia.

Súkromné vysoké školy získavajú finančné zdroje:

  • najmä od vlastných študentov
  • od sponzorov
  • vo výnimočných prípadoch zo štátnych vedeckých a výskumných grantov.

V podstate, súkromné vysoké školy nedostávajú od štátu takmer nič. Naopak, súkromný vzdelávací sektor je platcom daní, odvodov, poistného, ktoré smerujú do verejných financií. Významnými faktormi záujmu o súkromné vysoké školy by mala byť kvalita poskytovaného vzdelávania verzus cena a reputácia vzdelávacej inštitúcie.

Tabuľka číslo: Demografický vývoj v rokoch 2015 – 2025 vo vekovej kategórii 24 – 25 ročných obyvateľov SR

 

20-24 BA TN TE NI ZA BB PE KE SPOLU
2015 31 935 34 349 37 670 42 271 49 130 41 281 62 217 64 863 363 716
2016 29 737 32 515 35 252 40 192 46 678 39 370 59 990 64 615 348 349
2017 27 757 30 912 32 998 38 192 44 579 37 550 57 569 63 878 333 435
2018 25 983 29 171 30 574 36 263 42 357 35 815 55 102 62 849 318 114
2019 24 856 28 086 28 981 35 069 40 871 34 807 53 377 61 709 307 756
2020 24 103 27 130 28 090 34 150 39 818 33 906 52 259 60 215 299 671
2021 23 893 26 134 26 926 32 575 38 501 32 732 50 729 59 122 290 612
2022 23 939 25 438 25 928 31 588 37 271 31 725 49 552 58 084 283 525
2023 24 147 24 954 25 381 30 881 36 223 31 018 48 786 56 661 278 051
2024 24 569 24 619 24 889 30 317 35 491 30 439 48 313 54 940 273 577
2025 24 908 24 606 24 674 30 168 35 045 30 270 48 242 52 509 270 422

 

Prameň: Prognóza vývoja obyvateľstva za kraje Slovenskej republiky do roka 2025, Štatistický úrad SR

BA – Bratislavský kraj, TN – Trnavský kraj, TE – Trenčiansky kraj, Nitriansky kraj, Žilinský kraj, BB - Banskobystrický kraj, PE – Prešovský kraj, KE - Košický kraj.

Konsolidácia na trhu verejných a súkromných vysokých škôl bude vyvolaná práve ich ekonomickou situáciou. V 90. rokoch hospodárska politika v oblasti vzdelávania presadzovala vznik nových vysokých škôl, ako aj rozširovanie palety poskytovaných služieb. Vďaka tomu sa podstatne zvýšil počet verejných vysokých škôl ako aj transakčných nákladov, alebo inak povedané množstva vynaložených finančných prostriedkov na obsluhu jedného vysokoškolského študenta. Pri klesajúcom množstve predaných alebo poskytnutých vzdelávacích služieb vznikne dopyt po koncentrácii. Dopyt po koncentrácii bude nielen v súkromnom, ale aj vo verejnom sektore. Oba sektory sa vo väčšej či menšej miere snažia o ekonomickú efektívnosť.

Koncentrácia je proces ekonomického spájania firiem alebo iných subjektov, napríklad aj vzdelávacích inštitúcií. Tým, že sa spoločnosti spájajú, môžu znižovať výrobné a transakčné náklady, zlepšiť svoj inovačný potenciál, a tak celkovo stimulovať hospodársku súťaž na trhu.

V súkromnom sektore to bude znamenať, že ekonomicky a odborne silnejšie subjekty sa budú spájať so slabšími, čiže silnejšie subjekty budú nakupovať slabšie. Väčšia koncentrácia v súkromnom vzdelávacom sektore povedie k zlepšeniu ekonomickej stability inštitúcií. Vo verejnom sektore bude rýchlosť konsolidácie závisieť od toho, či štát zachová mechanizmus financovania závislý od počtu študentov na tej, či onej vysokej škole. Pri zachovaní tohto mechanizmu bude konsolidácia rýchlejšia. Jednou z možností konsolidácie v sektore vysokoškolského vzdelávania je aj zánik vysokej školy vo verejnom sektore, alebo jej likvidácia v súkromnom sektore. Konsolidácia a s ňou spojená koncentrácia bude znamenať nielen zníženie nákladov na obsluhu jedného vysokoškolského študenta, ale aj kumuláciu finančných prostriedkov. Bez dostatočného množstva finančných prostriedkov nebude možné inovovať vzdelávacie procesy a konkurovať vysokým školám v zahraničí.

vybrali.sme.sk vybrali.sme.sk    facebook Pridať na FaceBook    print Vytlačiť

Najčítanejšie články

Najčítanejšie články za posledných 7 [30] dní

Inzercia