Hitchov odchod do ateistického neba

Christopher Hitchens, ktorý patril k najvýznamnejším verejným intelektuálom v anglofónnom svete, zomrel 15. decembra 2011 na rakovinu pažeráka. Ani ťažká choroba, výsledok desaťročí tuhého fajčenia, ho nezmäkčila. Tento údel bral vyslovene racionalisticky a okomentoval ho slovami: „Na hlúpu otázku ,Prečo ja?‘ sa kozmos len zriedka unúva odpovedať: ,Prečo nie?‘“

Podobne reagoval aj na predsmrtné výzvy, aby sa zarytý ateista na smrteľnej posteli obrátil k Bohu. Tvrdil, že aj veriaci by považovali za nevkusné, keby po chodbách nemocníc chodili skupinky ateistov a snažili sa ich presvedčiť, aby sa od náboženstva odvrátili. Sám považoval nebo za „nebeskú Severnú Kóreu“, tak načo by sa tam tlačil.

Proti všetkým

Ak Hitchensa, priateľmi prezývaného Hitch, niečo dokonale charakterizovalo, tak to bola schopnosť pohnevať si takmer každého naokolo. Dlhé roky sa nerozprával ani s vlastným bratom Peterom, ktorý je jeho ideologickým náprotivkom, ale v uplynulých piatich rokoch viackrát spoločne vystúpili na rôznych debatách, aj keď málokedy sa na niečom zhodli. Každopádne, Peter mu napísal krásny osobný nekrológ.

Zoznam Hitchensových verejných nepriateľov je taký dlhý, že o každom jeho spore by sa dala napísať obšírna esej. Niekoľko názvov jeho kníh však vypovedá o tom, že Hitchens strieľal na všetky strany. Proces s Henrym Kissingerom vypovedá sám za seba, Misionárska poloha bola zase kritika Matky Terezy, ktorú označil za klamajúceho, kradnúceho albánskeho trpaslíka. Bill Clinton, „hrdina“ knihy Neostal nikto, komu sa dá klamať, bola podľa neho znásilňovateľ a podvodník.

Aj keď podporoval vojnu v Iraku (pre neho to bola vojna proti „islamofašizmu“, čo je termín, ktorý nevymyslel, ale používal rád a často) a Georgea Busha vo voľbách v roku 2004, ešte v čase, keď bol guvernérom Texasu, o ňom napísal, že „nezvyčajne nezvedavý, abnormálne neinteligentný, úžasne nezrozumiteľne sa vyjadrujúci, fantasticky nekultúrny, výnimočne nevzdelaný a zjavne na to všetko pomerne hrdý.“ Takú tirádu by nevymyslel ani Michael Moore, a ten Busha zjavne nepodporoval. Hitchens neznášal aj princa Charlesa a monarchiu považoval za absurditu, ktorá má negatívny efekt tak na elity, ako aj na celú verejnú mienku.

Proti totalite

Najviac zo všetkého však nenávidel totalitu. V poslednom rozhovore, ktorý s ním spravil ďalší prominentný ateista, biológ Richard Dawkins, pre časopis New Statesman na túto tému povedal: „V jednom som konzistentný, a to v tom, že som proti totalitarizmu – naľavo aj napravo. Diktátor je pre mňa nepriateľ – ten, ktorý je absolútny, ten, ktorý chce kontrolovať vnútro vašej hlavy, nie iba vaše činy a dane.“ A potom charakteristicky dodal, že pôvod toho všetkého je teokratický a vychádza z idey najvyššieho vodcu, ktorým môže byť neomylný pápež alebo hlavný rabín.

Práve nepriateľstvo voči totalite s náboženským nádychom priviedlo Christophera Hitchensa k rozhodnutiu, ktoré jeho ľavicoví priatelia nikdy nedokázali pochopiť – podpore „vojny proti terorizmu“. Pre mnohých z nich ten skutočný Hitch zomrel 11. septembra 2001. V roku 2004 v rozhovore pre Independent svoj postoj vysvetľoval jednoducho: „Spojené štáty boli napadnuté teokratickými fašistami, ktorí predstavujú všetky najreakčnejšie prvky na zemi.“

Tvrdil, že nech by sme „americké impérium“ považovali za akokoľvek zlé, stále je to nič proti tomu, čo predvádzal Taliban. Podľa neho, kto nedokáže vidieť rozdiel medzi Amerikou a Talibanom alebo al-Káidou, tak stratil morálny kompas. Tieto islamské hnutia nepovažoval za anti-imperialistické, pretože sa otvorene hlásia k obnove stredovekého kalifátu, čo bolo tiež impérium.

Neuznával ani interpretáciu, že protizápadné tendencie v islamskom svete boli výsledkom neprávostí voči Palestínčanom alebo Čečencom. Takýto postoj označoval za urážku pre všetkých, ktorým naozaj záleží na osude utláčaných.

Hitchens mal čiastočne židovský pôvod (a hoci ateista, druhú manželku si bral v synagóge a prvú v gréckom pravoslávnom kostole), ale označoval sa za anti-sionistu. Bol však aj odporcom násilia zo strany palestínskych ozbrojených skupín. „Nikto sa nevyhadzuje do vzduchu za riešenie s dvoma štátmi. Otvorene hovoria: ‚Chceme Palestínu bez židov a kresťanov.‘“, povedal v už spomenutom rozhovore pre Independent, ktorý bol do istej miery jeho politickou spoveďou.

Tam sa priznal, že neokonzervatívci ho zaujali počas vojny v Bosne, pretože to boli jediní ľudia, ktorí hovorili, že treba konať. Mnohí jeho (bývalí) priatelia na ľavej strane spektra presadzovali status quo a niektorí dokonca podporovali Miloševića. Tam podľa Hitchensa nikto neokonzervatívcom nemohol vyčítať, že im išlo o ropu.

Proti Bohu

Ako som už spomenul, mimoriadnu nenávisť pestoval voči organizovanému náboženstvu, nielen voči niektorým jeho predstaviteľom. Preslávila ho najmä kniha Boh nie je veľký, ktorá vyšla aj v češtine. Spomedzi takzvaných nových ateistov bol vari najútočnejší.

Kým niektorí iní sa uspokojili s tým, že v žiadneho boha ani Boha neveria a všetko, čo chcú, je, aby ich nikto nenútil to zmeniť, Hitchens si nebral servítku pred ústa. Verejne vyslovil presvedčenie, že náboženstvo, predovšetkým organizované, je hlavným zdrojom nenávisti na svete. Bibliu považival za text, ktorý ospravedlňuje obchodovanie s ľuďmi, otroctvo, etnické čistky, kupovanie neviest alebo masakrovanie ľudí bez ohľadu na to, či sú vinní alebo nie. Pohŕdal myšlienkou, že niekto koná dobro len preto, lebo sa bojí trestu. Tak by sa dalo pokračovať ešte mnoho riadkov, ale kto chce poznať jeho kompletnú argumentáciu, musí si prečítať knihu Boh nie je veľký alebo pozrieť jeho debatu s Tonym Blairom.

Hitchens však nebol len človek, ktorý nenávidel, ale existovali aj ľudia, ktorých obdivoval a uznával. Z postáv minulosti to boli Thomas Jefferson, Tom Paine (kniha Thomas Paine a jeho Práva člověka vyšla aj v češtine) a George Orwell. Nejeden znalec Hitchensových textov by možno povedal, že ak by sme hľadali Orwellovho nástupcu medzi dnešnými publicistami, Hitchens by bol medzi kandidátmi na prvom mieste. Zo žijúcich ľudí udržiaval doživotné priateľstvo s ďalším búrlivákom Martinom Amisom a so Salmanon Rushdiem, za ktorého sa postavil po vydaní Satanských veršov.

Americký kazateľ Rick Warren po Hitchensovej smrti napísal: „Teraz už pozná Pravdu.“ V Hitchensovom myšlienkovom svete to však po smrti skôr vyzerá tak ako v tejto karikatúre.

Christopher Hitchens (1949-2011), britsko-americký publicista a bonviván