Konečné riešenie zemiakovského chorovníctva a jeho ideové základy

Rast produktivity práce po 2. svetovej vojne v dôsledku čoraz efektívnejších a účinnejších strojov, metód a procesov či neskôr informačných technológií sa však v reálnych príjmoch obyvateľstva prejavil veľmi otázne, a preto väčšina dôchodkových a zdravotných systémov EÚ trpela čoraz väčším rozdielom medzi rastúcimi potrebami a klesajúcimi príjmami.

Samozrejme, že tomuto vývoju sa nevyhlo ani mladé Zemiakovo (pozri heslo Svojstojná zemiakovská kleptokracia), ktoré pri uplatnení postupov vychádzajúcich z filozofie bodrého ko****zmu a ortodoxného mášvpi**zmu (pozri heslo Domáce filozofické smery na prelome storočí) nemohlo do pestrého koša riešení neprispieť vlastnými prístupmi k tejto problematike.

Pokiaľ historik skúmajúci vývoj dôchodkového a nemocenského systému v Zemiakove chce pochopiť základy snaženia zemiakovských elít (pozri heslo Priekopnícke reformy zemiakovských elít) na okršteku zdravotníctva a dôchodkov, je zbytočné študovať (mimochodom neexistujúce, pozri ďalej) dobové pramene, údaje a materiály. Zemiakovské chorovníctvo vychádzalo totiž zo skúseností, ktoré zemiakovské elity načerpali predovšetkým hraním simulátora banánovej republiky Tropico a jeho nemenej úspešných pokračovaní Tropico 3 a Tropico 4.

Holistický prístup

Holistický prístup k problematike rastúcich nožníc v rámci systémov dôchodkového a nemocenského zabezpečenia niesol v zemiakovských končinách írečitejšie označenie Dve muchy jednou ranou. Koncepcia dvoch múch (K2M) sa v súčasnosti pripisuje otcovi zemiakovskej rétoriky a jednému z vrcholných predstaviteľov obsedantného medializmu poslancovi NZ SR za Neobyčajných, Igorovi „Iggy“ Pomätovičovi. Ide však o zjavný omyl, pretože tento je duchovným otcom iného významného mysliteľského smeru (Pozri heslo Antigastráčizmus a 46 bodov Neobyčajných, na dvere Úradu vlády pribitých).

Nech je, ako chce, K2M je ďalším dôkazom, že skutočné duchovné klenoty sa nemusia nevyhnutne vytvárať nejakým hlbokým dumaním, stačí správne pomenovať empiricky nadobudnutý dobrý dojem z pousmiatia sa Fortúny. Tieto myšlienkové vrcholy inak vždy našli vďačného recipienta v redaktoroch zemiakovských novín a časopisov, ktorí následne namiesto kladenia dotieravých otázok úprimne spolu s autorom žasli nad hĺbkou práve vyrieknutých zrniek múdrosti.

Vráťme sa ale ku K2M. Tak napríklad problematické volebné preferencie staršej časti slovenskej populácie po roku 1989 boli v progresívnej časti politického spektra holisticky vnímané v kontexte permanentnej krízy verejných financií a následne aj systémov dôchodkového a nemocenského zabezpečenia, ktorá sľubovala v krátkodobom aj strednodobom horizonte aj podľa tých najkonzervatívnejších prognóz predpokladaný inhibičný efekt v tejto volebnej a v iných mnohých súvislostiach, a to s mohutnými spill-overmi na záležitosti ako a) strednodobá udržateľnosť priebežného dôchodkového systému, b) integračné snahy Slovenska do tzv. západoeurópskych a transatlantických štruktúr, c) rozvoj súkromného podnikania v sektora bankovníctva a poisťovníctva a d) financovanie zemiakovských politických strán a pod.

Permanentná kríza, permanentné reformy

Súdiac podľa počtu reformných zámerov, záberov a opatrení v oblasti zdravotníctva a dôchodkov musel byť priemerný Slovák začiatkom 21. storočia prostý akýchkoľvek chorôb a schopný sa dožiť aj biblického veku. Zachované náhrobné kamene a telesné pozostatky z tohto obdobia však svedčia o opaku. To si zemiakovskí neodogmatici (pozri heslo Dogmatika a utópie v zemiakovskom myslení 20. storočia) pre pokoj duše vedeli v časoch veľkého Zemiakova vysvetliť 40 rokmi ťažkého dedičstva komunizmu. Skutočnosť, že v roku 2010, po 20 rokoch upratovania po boľševikoch, nebolo o polovicu lepšie, vytesnili do neskutočna, a tým vlastne vyriešili.

Holistický prístup bol však cenný aj v kontexte permanentnej krízy a permanentných reforiem. Umožňoval oprostiť sa od primitívnych otázok takého typu, ako napr. ako si žije na Slovensku dôchodca, resp. chorý človek, ba dokonca aj od salónnych úvah ľavicových kaviarenských kváziintelektuálov na tému, či náhodou kríza nie je do istej miery postupne aj dôsledkom reforiem, alebo či náhodou reformy nie sú pri ich počte už napokon formou, ktorá sa v konečnom dôsledku permanentnej reformy nereformuje, ale zostáva stále rovnakou.

Permanentná dualita permanentnej krízy a permanentných reforiem Zemiakovčanov schopných holistického prístupu doviedla až k vnímaniu konceptov večného Jing a Jang, resp. mystického hada požierajúceho vlastný chvost, Uroborosa, čím sa zemiakovské myslenie, vychádzajúce z tradičnej praktickosti a poučené americkými pragmatikmi, pri holistickej analýze parciálnej problematiky napr. zdravotníctva, bolo schopné dostať až ku hre s nebeskými telesami a bytosťami v duchu najstarších teologických a kozmologických koncepcií. Áno, pacienti si v tých časoch nosili do nemocníc vlastný toaletný papier, ale to je o ho*ne, že...

Teória komparatívnych výhod v ekonomike, teória nekomparatívnych nevýhod v zdravotníctve

Fascinujúcim javom na prelome 20. a 21. storočia bolo, že okultisti veriaci v Santa Klausa, všemocnú ruku trhu a v teóriu komparatívnych výhod, vyvinuli maximálne legislatívne a iné úsilie, aby občan odvádzajúci celý život dane do rozkrádaného zdravotníckeho systému ani len nepáchol do nemocnice v krajinách, v ktorých paraziti verejných financií neboli až takí vítaní. Zrodila sa koncepcia nekomparatívnych nevýhod, ktorá umožňovala sociálny zmier v zemiakovskej Krajinke tretieho sveta.

Voľným okom pozorovateľný priepastný rozdiel v zdravotnej starostlivosti napr. vo Francúzsku a v Zemiakove bol vyriešený: oko nášho nevoľníka ho neuzrelo, a preto nebolo treba žiadnych vysvetlení tejto priepastnosti.

V prípade, že by kuvičie hlasy janičiarov po vysvetlení volali, liberálni think-tankisti by ich rozprášili dokonale ostrou dávkou samopalnej poučky o tom, že predavačka topánok v Lyone predáva topánky inak (rozumej efektívnejšie a účinnejšie) ako predavačka topánok v Prešove, a preto má pochopiteľne omnoho lepšiu zdravotnú starostlivosť ako jej nevoľnícka kolegyňa na Šariši.

Tak sa namiesto tripartity v Zemiakove predchádzalo sociálnym drámam, ktoré by, slovami športového komentátora, nenapísal ani Hamlet.

Chorý prvok na scéne

V období pozdnej Zemiakovskej republiky dozrel čas na zásadné reformy v zemiakovskom zdravotníckom a dôchodkovom systéme. Dobové pramene o nich však takmer neexistujú, pretože väčšina médií aj populácie sa venovala otázke Duchovného prajdu, gastráčizmu či antigastráčizmu a analýze veľtrhu zdravých životných štýlov a svetonázorov v meste módy Trenčín (pozri heslo Pohoda).

Z útržkovitého rozprávania rokmi poznačených nepamätníkov, ktorí tieto časy zažili, však vyplýva, že pri pohľade na počet obyvateľov Slovenska (cca 5,4 milióna v tom čase) a Singapuru (5,0 milióna) bol vyhlásený v súvislosti s dôchodkami a chorovníctvom (nevedno prečo ministrom hospodárstva) projekt Singapur.

Cieľom tejto iniciatívy bolo uľahčiť podnikateľským subjektom aj verejným financiám a zbaviť systém chorých prvkov.

Pokiaľ ide o ministra zdravotníctva, ten správne pochopil, že občan ležiaci na cintoríne si vyžaduje podstatne menej starostlivosti ako občan ležiaci v nemocnici, rozdal pacientom liečivú modlitbičku (Svätý Zajac, Urbáni, ktože ma len zachráni? Šagát, Kováč, Zajac, nebudem už pajác, Valentovič a Raši, prestane mi harašiť, nebudem už somárik, vylieči ma Uhliarik) a začal konať zázraky.

Mannou nebeskou sľubov nakŕmil pospolitý ľud, živou vodou prýštiacou zo skál ich napojil, palicou rozčesol more pochybností, a potom ostrým sociálnym dialógom vyviedol slovenských lekárov a zdravotné sestry do zeme zasľúbenej (rozumej do Čiech a do Nemecka). Sestričky už nikdy viac neblokovali reformné úsilie zábavodarného zboru a jeho náčelníka pokemona Sulika svojim zle zaparkovaným autobusom.

Ozdravný proces v zdravotníctve bol zavŕšený administratívnym a iným zrušením neustále chorých prvkov – pacientov – a to pri súčasnom zachovaní ich nároku „čerpať“ zdravotnú starostlivosť: podnikateľské prostredie v Zemiakove sa tak minimálne v tomto odvetví neskutočne spriehľadnilo, zjednodušilo a zlepšilo.

Zostala čistá ekonomika slobodného trhu – sťa podľa príručky MMF (Milo Minderbinderovských fintičiek).

Zdravotný systém začal fungovať ako treba: z rozpočtu sa každý rok singapursky jednoducho odvalila miliarda či dve na lieky predpisované v obrovských kvantách singapursky presne lekármi [pozri heslo Majstri urputného drogovania (MUDr.)], pričom lekárne ich singapursky digitálne vydali zdravotným poisťovniam, ktoré ich singapursky nebyrokraticky a so zľavou predali farmaceutickým spoločnostiam.

Následne sa singapursky jednoducho odvalila ďalšia miliarda či dve na lieky predpisované v obrovských kvantách singapursky presne lekármi, pričom lekárne ich singapursky digitálne vydali zdravotným poisťovniam, ktoré ich singapursky nebyrokraticky a so zľavou predali farmaceutickým spoločnostiam.

Následne sa singapursky jednoducho odvalila ďalšia miliarda či dve na lieky predpisované v obrovských kvantách singapursky presne lekármi, pričom lekárne ich singapursky digitálne vydali zdravotným poisťovniam, ktoré ich singapursky nebyrokraticky a so zľavou predali farmaceutickým spoločnostiam...