John William Waterhouse: Echo and Narcissus
Kristin Dombek
Meghan Daum
Peter Birčák
Kate Bolick
Aňa Ostrihoňová
Adam Phillips
Tomáš Mrva
Foto: Peter Musolino, Flickr.com (licencia Creative Commons)
Tomáš Mrva
Foto: Flickr.com (Chrism Gilmore, licencia Creative Commons)
Vera Cosculluela
Výrez z portrétu Ľudovíta Štúra od Jozefa Božetecha Klemensa, obraz sa nachádza v expozícií Slovenského národného literárneho múzea Matice slovenskej v Martine
Peter Podolan
Foto: Flickr.com (Ian Sanderson)
Branislav Kovár
Peter Podolan

Otázniky nad Bahýľovými vrtuľníkmi

Keďže nie je úplne jasné, ktorý z raných pokusov možno považovať za skutočný vrtuľník, kandidátov na jeho vynálezcu je viacero. Jedným z nich je aj Ján Bahýľ (1856 – 1916). Pred niekoľkými týždňami sme si pripomenuli sto rokov od jeho úmrtia.

Aj keď v súvislosti s Bahýľom sa hovorí najmä o jeho patentoch na vrtuľové lietacie stroje, rodák zo Zvolenskej Slatiny bol vskutku všestranným technikom, zlepšovateľom a vynálezcom. Celkovo mu za jeho života uznali sedemnásť patentov. Keďže dlhé roky pôsobil v rakúsko-uhorskej armáde, viaceré z jeho vynálezov mali mať predovšetkým vojenské využitie.

Bahýľovo premýšľanie o vrtuľníkoch prechádzalo istým vývojom. Pôvodne totiž uvažoval o ľudskom pohone pomocou pedálov, aké poznáme z bicyklov. Práve na takýto „pravrtuľník“ dostal patent od cisára Františka Jozefa v roku 1895. Podľa časopisu Letectví + kosmonautika je dôležité pripomenúť, že išlo len o patent uhorský, nie celoríšsky, a navyše nie originálny. Bahýľ sa inšpiroval Francúzom Lalandelom.

Niektoré zdroje tvrdia, že už tento stroj, ktorý vážil 50 kilogramov a meral šesť a pol metra, sa vzniesol pol metra nad zem, a to už v roku 1897. Iní sú presvedčení, že ľudský pohon bol nedostatočný na to, aby sa stroj dostal do vzduchu.

Iné pramene tvrdia, že „konštrukčne vylepšený“ vrtuľník vzlietol v roku 1901 alebo 1903. Vrcholným výkonom Bahýľovho vrtuľníka mal byť poldruhakilometrový let vo výške štyroch metrov. Problém je, že podľa niektorých zdrojov sa tak malo stať 5. mája a podľa iných 15. júna. Český historik letectva Pavel Sviták tvrdí, že žiadny taký let sa neuskutočnil, pretože by v tom čase išlo o rekord, ktorý by si všimol celý svet. Upozorňuje, že Medzinárodná vzduchoplavecká organizácia (zrejme má ísť o Medzinárodnú leteckú federáciu FAI) by o tom isto informovala, keďže by išlo o v tom čase rekordný let.

Nuž, FAI by o rekorde nemohla informovať, ani keby bol skutočný. Vznikla totiž až 14. októbra 1905. Bahýľov letecký pokus je podozrivý aj tým, že bratislavská tlač, ktorá mala Bahýľove vynálezy propagovať, o nich mlčala. V jednom prípade ani inak nemohla. Ján Barica v knihe Slávni priekopníci slovenskej vedy a techniky píše: „Po rokoch práce na skiciach a modeloch uverejnili roku 1895 bratislavské noviny Pressburger Presse senzačnú správu o Bahýľovom vynáleze vrtuľníka...“ Noviny Pressburger Presse vychádzali od roku 1898. To je všetko, čo sa k tomu dá dodať.

Môžeme pripustiť, že Barica sa zmýlil a v skutočnosti myslel Pressburger Zeitung. Ani v nich som však zmienku o Bahýľovom vrtuľníku nenašiel, hoci Centrum vedecko-technických informácií na stránke Veda na dosah píše: „Tento jeho najvýznamnejší let zaprotokolovala aj Medzinárodná vzduchoplavebná spoločnosť. Bratislavské noviny Pressburger Zeitung uverejnili v nápadnej úprave článok o Bahýľových úspechoch s vrtuľníkom.“

Problém s FAI som už spomenul. S novinami to nie je o nič lepšie. Pressburger Zeitung bol denník, ktorý výchadzal ešte aj v nedeľu. Aj keby boli jeho redaktori úplne zabrzdení, prinajhoršom do troch dní by o takejto epochálnej udalosti informovali. Možno len nedokážem dobre čítať v švabachu, ale o Bahýľovom lete som v ňom nič nenašiel.

Aby sme však z Bahýľa nerobili podvodníka, treba povedať, že aj druhý vrtuľníkový patent (ktorý podal spolu s prešporským výrobcom kočov Antonom Marschallom) skutočne dostal, a to v januári 1906 na základe prihlášky z mája predchádzajúceho roku. Sviták ho považuje za realistickejší ako prvý, ale dodáva, že Bahýľ nezachytil niektoré najnovšie poznatky v oblasti bádania a chýbajú mu dôkazy, že vrtuľník sa podarilo aj dokončiť.

Aj keď o tom, či Bahýľov vrtuľník niekedy skutočne lietal, existujú vážne pochybnosti, aj Sviták Bahýľovi priznáva, že problematikou sa zaoberal veľmi zavčasu a bol jedným z mála, kto sa prepracoval od výkresov aj ku konštrukcii. Stále však platí to, čo Sviták napísal v závere svojho článku: „Mnohé z Bahýľova života i činnosti však dosud zůstává nejasné... Ján Bahýľ, jeho život a dílo, si však zaslouží další vážné a důkladné bádaní.“

Vzhľadom na otázniky nad vrtuľníkmi som radšej nespomenul ostatné údajné Bahýľove priekopnícke vynálezy. V roku 1978 vznikol dokumentárny film o Bahýľovi s názvom Premožiteľ Edisona. Odkazoval na to, že Edison si patentoval svoju verziu vrtuľníka až v roku 1908 a jeho stroj nikdy nevzlietol. Naozaj by bolo vhodné zistiť, či ten Bahýľov naozaj fungoval, aby sme si zbytočne nepestovali ďalší zo série národných mýtov.

V seriáli Zabudnutí velikáni prinášame portréty menej známych významných osobnosti dávnych aj nedávnych svetových aj slovenských dejín.

vybrali.sme.sk vybrali.sme.sk    facebook Pridať na FaceBook    print Vytlačiť

Najčítanejšie články

Najčítanejšie články za posledných 7 [30] dní

Inzercia