Reklama na zdravý rozum

Britský filmový inštitút má v archíve stovky krátkych filmov, ktoré majú divákov informovať a poučovať o všetkom, čo ich v bežnom živote môže stretnúť, prípadne ohroziť.

Informačné filmy pre verejnosť sa začali nakrúcať v 40. rokoch. Objednávala si ich vláda, ktorá sa vojnou zúbožený národ snažila dostať na nohy a vysielali sa v rámci reklamných prestávok. Medzi najčastejšie zobrazované témy tak ako vtedy, aj dnes patria cestná bezpečnosť a zdravie, ale aj ochrana životného prostredia či návod ako správne vhodiť hlasovací lístok do urny pri voľbách.

Ak ste sa narodili v bývalom Československu pred rokom 1980, prvé slovo, ktoré vám napadne po prečítaní predchádzajúcich riadkov, je „osveta.“ A nie ste ďaleko od pravdy, reklama na mlieko v ruštine, propagujúca priam zázračný vplyv tohto produktu na pevnosť a rast kostí, nemá ďaleko od britského filmu o vyváženom stravovaní detí. Teda, svojim poslaním. Vizuálne sa samozrejme 35mm film nedá s tromi statickými ilustráciami porovnať.

Charley says

Samotný fakt, že cieľom filmov je informovať a financuje ich vláda, napovedá, že kvalita ich obrazu a zvuku nebude vysoká. Niektoré z nich dokonca pripomínajú staré horory. V podstate majú s týmto žánrom okrem kvality obrazu a hereckých výkonov aj spoločný cieľ, ktorým je nahnať divákovi strach či v extrémnom prípade vyvolať u neho úzkostné paranoidné stavy. Zo začiatku boli tieto filmy zamerané obsahovo hlavne na deti, keďže tieto až neuveriteľne dobre reagujú napríklad na krvavo-kruté scény z každodenného života.

Americký film z 50. rokov varujúci pred homosexualitou, hrôzostrašné britské informačné filmy zo 70. rokov, britská kampaň zo súčasnosti, podobne mrazivý film.

Informačné filmy pre verejnosť ako samostatný žáner boli na výslní v 70. rokoch, dnes sa nakrúcajú skôr ako súčasť rozsiahlejších kampaní. Krátke spoty, ktoré máme možnosť vidieť napríklad na hudobnej stanici MTV, ktorá je jedným zo sponzorov kampane zameranej na prevenciu aids či obchodu s bielym mäsom, sú v porovnaní s informačnými filmami oveľa kreatívnejšie. Treba však uznať, že ani starým britským spotom humor nechýba a populárne sú dodnes, či už ako nostalgická spomienka na detstvo alebo ako portrét každodenného života vo Veľkej Británii za uplynulých šesťdesiat rokov.

Jednoznačne najobľúbenejšia séria krátkych kreslených informačných filmov sa volá Charly says. Od roku 2001 vyšli kreslené príhody ryšavého kocúra Charlyho, ktorý deti varuje pred nebezpečenstvom, akým sú napríklad aj neznámi ľudia, už na dvoch DVD. Charly samozrejme nehovorí, v kritickom momente niečo zamňauká, čo potom hnedovlasý chlapček, ktorému patrí, pretlmočí do ľudskej reči. Od Charlyho sa deti dozvedeli, že sa nemajú hrať so zápalkami či pri vode a predtým, ako odídu z domu, to musia oznámiť rodičom. Kreslená mama vždy chlapca pochváli, dá mu jablko a Charly dostane niečo, čo má rád, teda rybu.

O tom, že sa niektorí ľudia na týchto minútových videách bavia dodnes svedčia komentáre na Youtube spochybňujúce Charlyho logiku označujúc ho za moron či retarded cat. V každom prípade o Charlyho vplyve na jednu generáciu niet pochýb. Kapela Prodigy mu dokonca venovala samostatný singel a klip nazvaný, ako inak, Charley.

Mini thriller

Myšlienku informačných filmov pre verejnosť však nie je vždy možné zhrnúť do jednoduchého príkazu či varovania. Príkladom komplikovanejšieho deja a významu je The people at No 19, osemnásť minútový čiernobiely film natočený krátko po druhej svetovej vojne.

Mladý muž, Ken sa vráti z práce domov k rodičom svojej manželky Joan. Už dlhšie čakajú na vhodný byt na prenájom, pretože budú mať čoskoro dieťa. Doma však nájde len svokru, Joan šla k lekárovi. Do kuchyne vzápätí vôjde tehotná žena, ktorá je očividne vyľakaná. Matka diskrétne miestnosť opustí a Joan povie manželovi, že dieťa je síce v poriadku, ale jej diagnostikovali syfilis. Kenovi sa v mysli vybaví návšteva vojenského lekára, ktorý mu potvrdil, že je zdravý. Joan si však spomenie na večer z vojny, keď v klube s kamarátkou stretli dvoch cudzích mužov, v ktorých posteliach skončili.

Po prestrihu do prítomnosti prejde kamera na vchodové dvere, ktoré otvorí Joanin otec vracajúci sa z pubu s novinkami o byte na prenájom, na ktorý sa majú ísť hneď pozrieť. Ken si oblečie kabát a vyjde sám, Joan za ním zakričí, aby ju počkal. Nie je zložité odhadnúť či počká, napriek tomu, že divák už ďalšiu scénu nevidí.

Klasický thriller a melodráma v 18 minútach. Ich pointa sa však nedá jednoznačne zhrnúť do vety typu: „Buďte verní a takéto niečo sa vám nestane.“ Informáciou, ktorú tento film poskytuje, je skutočnosť, že túto chorobu je dnes možné liečiť a dôležitejšie ako topenie sa v zúfalstve je opätovné získanie dôvery tých, na ktorých nám záleží.

Z filmov portrétujúcich život obyčajných ľudí má divák pocit, že v päťdesiatych rokoch bola táto krajina oveľa jednoduchšia, milšia a pokojnejšia. Rozhodne však nebola čistejšia. Mnohé z informačných filmov pre verejnosť sa hygiene v domácnosti nevenujú len tak pre nič za nič. Najznámejším je The Case of Poisoning, v ktorom je väčšina detailov zameraná na odpadky, muchy, ktoré sadajú na mäso v obchode, či na prvý pohľad čisté potraviny, ktoré sú v skutočnosti domovom pre milióny mikróbov. Cieľom tohto a jemu podobných filmov bolo naučiť ľudí používať zdravý rozum a odhad na dennom základe. Vojna sa skončila, bombardovanie už nebolo najväčším nebezpečenstvom, tým by sa mohla stať ľahostajnosť, ktorej sa vláda snažila predísť.

Nepríjemná pravda

Ďalšou zo známych sérií filmov pre verejnosť je Joe a Petunia o neskutočne hlúpom páriku, ktorých bezhraničná blbosť spôsobuje problémy nielen im samotným, ale všetkým naokolo. V rámci jedného dvojminútového videa sa im podarí nabúrať do stromu, pretože ignorujú dopravné značenie či zdevastovať a zapratať odpadkami celý park, keďže ich nenapadne upratať po sebe. Najnovšie sa Joe a Petunia vracajú na televízne obrazovky. Párik idiotov je primerane vynovený, Petunia počúva iPod a nosí so sebou kópiu časopisu Hello a Joe má mobil. Avšak ani to ho nedonúti k tomu, aby zavolal záchranárov, keď z pláže sleduje topiaceho sa muža.

Témami nových filmov už nie je len bezpečnosť na cestách, ktorá patrí k najdlhšie trvajúcim kampaniam v Británii, ale aj problémy, ktorými žije spoločnosť v 21. storočí. For a better tomorrow…Tell someone todayje takmer šesťminútové video odohrávajúce sa na základnej škole, do pozadia ktorého odpovedajú rôzni dospelí na otázky malého dievčaťa o tom, čo je to šikanovanie, prečo si niektoré deti dovolia šikanovať iné, prípadne ako sa pred šikanovaním chrániť.

Golden girl je jedným z mála spotov varujúcich pred jednoduchými podvodmi. V tomto prípade sú to rôzne lotérie, ktoré ľuďom poštou posielajú informácie o výhrach a členstve v kluboch za veľmi nejasných podmienok. Stačí len trochu viac dôverčivosti a naivity a niektorí môžu celoživotné úspory poslať na konto skúseným podvodníkom bez šance na nápravu. Častými námetmi sú aj podobné podvody realizované cez internet.

Britské informačné filmy pre verejnosť sa v prvom rade snažia diváka rozosmiať, aby ho potom mohli vystrašiť. Šokujúce obrazy detí ležiacich v kaluži krvi, či rozpadajúceho sa ľudského tela, asi vedia od niektorých zlozvykov odradiť. V Británii sa týchto filmov vyrobí okolo 100 ročne, a keďže diváci sa časom stávajú imúnnejší, musia mať prípadné následky svojich činov stále na očiach.

Podobne ako malé deti, tak aj dospelí sa na to, aby sa stali lepšími potrebujú niekedy báť.