Keďže tieto naše ľudoopy sú v zásade tvory plaché, najradšej sa pohybujúce v príšerí, prvé informácie o nich boli skôr dohadmi a ani najodvážnejší zemiakovskí investigatívci ich neboli schopní vystopovať. Musel prísť zálesák až z Kanady, s očami prispôsobenými panenskej bielobe snehu v rodnej zemi, aby na skvúcom rúchu našej Krajinky omývanej bulvárom a mienkotvornosťou až do nevedomia Širokých más našiel poškvrnu.

Fylogenéza druhu

Po rokoch retrospektívneho bádania predovšetkým expertov na forenznú zoológiu môžeme dnes už s istotou konštatovať o zemiakovských gorilách nasledovné: tieto zvery sa začali vyskytovať na našom území pod vplyvom dlhodobého pôsobenia bodrého ko****zmu a ortodoxného mášvpi**zmu (pozri bližšie heslo Domáce filozofické smery na prelome storočí). V podmienkach postsocialistickej reality sa im osobitne darilo (pozri bližšie heslo Svojstojná zemiakovská kleptokracia) a nedotknuteľnosť ich biotopu bolo možné zachrániť len s obrovským vypätím síl lokálnych nemysliteľov (pozri bližšie heslo Dogmatika a utópie v zemiakovskom myslení 20. storočia).

Zemiakovské gorily dorastali v onom čase do celospoločenských rozmerov a obývali príbytky vystavané na nebotyčných výšinách v typických slohoch (pozri bližšie heslo Staršia moderna v zemiakovskom urbanizme a architektúre). Aj napriek častému páreniu kombinovanému s erotickým šantením v dozorných radách či s kontrolnými balíkmi, neboli naše gorily schopné rozmnožovať sa inak ako klonovaním. To súviselo s ich neproduktívnosťou v širšom zmysle slova.

Tieto gorily boli jediné primáty, ktoré boli dokonalými cudzopasníkmi. Prisali sa na telo hostiteľa a vyciciavali z neho zdroje, a to aj napriek tomu, že volič im neraz chutil ako h***o.

Navonok vyžarovali auru mediálnych mágov, podnikateľských hviezd či finančných žralokov, v skutočnosti však ich prežitie záviselo od hostiteľského organizmu, resp. od prísunu výživných injekcií zo zahraničia (pozri bližšie heslo Prichvatizácia).

Okrem mediálne budovanej aury sa zemiakovské gorily maskovali v každodennom marazme aj inak – mohli sa vydávať za benefaktorov či politikusov, a tak dokonale miatli svoje okolie. Priaznivými pre ich klonovanie boli najmä špecifické štyri ročné obdobia (pozri bližšie heslo Jirkojaro, bezkultúrne leto, plieseň a nenazvima).

Absencia prirodzeného škodcu – tzv. Notykoxo (NTK) samci...

Fenoménom vtedajšej doby bolo, že zemiakovské gorily napriek celému radu inak potenciálne ideálnych predátorov (polícia, prokuratúra, súdy, nezávislé médiá) nemali v krajinke zvanej Zemiakovo prirodzeného škodcu, a tak sa ich počty rozrástli až do epidemických rozmerov. A ako to už býva napríklad aj v prípade divokých svíň, uchýlili sa k požieraniu svojho vlastného druhu (pozri bližšie heslo Kanibalizmus prvotnej akumulácie).

Z tohto dôvodu sa začali odležané zostatky zemiakovských goríl zjavovať častejšie aj na internetových luhoch a hájoch.

„When you have eliminated all which is impossible, then whatever remains,

however improbable, must be the truth.“ Sherlock Holmes

Inak dôverčiví Slováci najprv neverili, že domáce gorily existujú, pričom táto ich pochybnosť bola živená lege artis: nebolo dňa, aby zemiakovská elita dôkladne nemlčala, resp. nesmiala sa na spravodajských veselohrách či z amatérskych goriloznalcov, ktorí boli prirovnávaní k dilinom veriacim v existenciu lochnesskej príšery, Yetiho a ropákov.

Keď sa však zdroje obživy v Krajinke po jej dôkladnom vyciciavaní gorilími parazitmi zmenšili tak, že ich nebolo možné nájsť ani po urputnom listovaní v letákoch z Lidlu (pozri heslo Slovenské raňajky 2012), občanom namiesto viery zostali (v podstate v žalúdku) už len dve možnosti.

Chránený druh?

Prvou možnosťou bolo, aby sa zemiakovská gorila vyhlásila už nie za neoficiálne, ale za explicitne zákonom chránený druh. Celá krajina by sa zmenila na Prírodnú chránenú rezerváciu Zemiakovo, kde by sa lov, či nedajbože verbálne napádanie týchto škodcov, prísne trestalo ochrannými zložkami rezervácie (pozri bližšie heslo Orgány nečinné v trestnom konaní či heslo 500 EUR pľuvného).

To by samozrejme viedlo k značnému vysťahovalectvu normálnej populácie a k poklesu zdrojov pre gorily, čo by sa však dalo kompenzovať príjmami z turizmu: na skanzen s tak neskutočnou kopou neodprataného hnoja by sa určite chodili pozerať ľudia z celého sveta.

Výpadok automobiliek, v ktorých by po exode nemal kto robiť, by zase nahradila obrovská Fabrika na nočné mory, ktorá by aspoň v obskúrnych žánroch bezpochyby konkurovala zaoceánskemu Hollywoodu.

Záverečná alebo Zdradziliście, wymusiliście, nadużyliście... ale jesteście na liście!

Druhou možnosťou, ktorá stála pred slovenskými občanmi, bolo dôkladné vyšetrenie každej jednej gorily, ktorú by boli schopní odhaliť, a po dôkladnom preskúmaní jej chorobopisu a škôd, ktoré napáchala, ju v súlade so zákonom nevypustiť naspäť do voľného prostredia, ale do špecializovaných zariadení vybavených veľkými klietkami a pevnými mrežami.

Zhodou starostlivo pripravených náhod sa v marci roku 2012 otvorilo okno príležitosti na vykynoženie ďalšieho druhu. Zostávalo rozhodnúť, či to bude zemiakovská gorila, alebo občan...

[Pokračovanie nabudúce, povedzme po 10. marci]