Niekoľko veľkých automobiliek v uplynulých dvoch rokoch oznámilo, že pozastavuje alebo obmedzí vývoj vodíkových vozidiel a namiesto toho sa sústredia na elektrické autá. Šéf francúzsko-japonského koncernu Renault-Nissan povedal, že konečne sú vhodné podmienky pre elektromobily. Nepochybne aj vďaka finančnej podpore, ktorú na rozvoj alternatívnych druhov pohonu poskytla počas ekonomickej krízy EÚ.

Práve ekonomické problémy mnohých automobiliek ich priviedli k tomu, aby sa zamerali na čo najefektívnejšie a najlacnejšie spôsoby pohonu. General Motors, ktorý sa nie tak dávno musel uchýliť k ochrane pred veriteľmi, investoval do vývoja vodíkových vozidiel poldruha miliardy dolárov. Firma sa ho síce stále nevzdala, ale priznáva, že výroba elektrických áut je zhruba desaťkrát lacnejšia.

Vodík ani zďaleka nepatrí k lacným zdrojom energie . Predovšetkým preto, že vodík vlastne nie je palivo, ale iba prostriedok skladovania a prenosu energie. Navyše sa v prírode voľne nevyskytuje, takže ho treba nejakým spôsobom získať. Väčšinou sa to robí zo zemného plynu a uvoľňuje sa pri tom tak oxid uhličitý, ako aj oxid uhoľnatý. Aby však poháňal auto, tak ho treba premeniť na elektrickú energiu. Denník Washington Post si teda položil otázku, načo vôbec robiť tento zbytočný krok v podobe skladovania energie v podobe vodíka, keď si môžeme elektrinu vyrobiť oveľa jednoduchšie a lacnejšie.

Britský fyzik David MacKay vo svojej knihe Udržateľná energia dokonca tvrdí, že vodíkové auto je energeticky najmenej efektívny spôsob pozemnej dopravy. Zdá sa, že v tom nie je osamotený. Aj podľa vedcov z Kalifornskej univerzity majú vodíkové autá, ktoré získavajú vodík elektrolýzou, vyššie emisie ako hybridy a dokonca aj ako autá s bežným vznetovým motorom. Na druhej strane, autá s vodíkom získaným z metánu, majú o štvrtinu menšie emisie ako hybridy.

Napriek tomu ani oni neodrádzajú od ďalšieho vývoja, len tvrdia, že momentálne ešte je ešte technológia príliš drahá a nerozvinutá na to, aby sa dala uplatniť v sériovej výrobe. General Motors odhaduje, že cena jedného kusu vodíkového auta by bola 400 tisíc dolárov. Mercedes testuje okolo 200 vozidiel v okolí Stuttgartu. Každé z nich má podľa hovorcu firmy hodnotu milión eur. Pridrahá zábavka, ktorá navyše ešte ani nie je taká zelená ako by sa zdalo.

Podľa Johna Heywooda z Massachussetského technologického inštitútu odhaduje, že ak by sa aj vodíkové autá presadili rovnako rýchlo ako hybridy, potrvalo by 25 rokov, aby mali 35-percentný podiel na predaji nových áut a ďalších desať rokov, aby tvorili 35 percent všetkých áut na amerických cestách. Ich vplyv na znižovanie emisií oxidu uhličitého by sa tak prejavil najskôr v roku 2050. To už môže byť dosť neskoro.

Nie všetci však vodíkovú technológiu zavrhli. Okrem už spomenutého Mercedesu jej stále dôveruje aj Honda, ktorá už ponúka svoj model FCX Clarity na prenájom vládnym úradom a celebritám v Japonsku a Kalifornii, kam sa koncom roka chystá preniknúť aj Mercedes. Kurióznejším pokusom majú byť vodíkové taxíky, ktoré by mali slúžiť návštevníkom a účastníkov olympijských hier v Londýne v roku 2012. Výrobca palivových článkov Lotus sa chváli tým, že vodík natankujete za päť minút, ale zároveň priznáva, že vozidlo bude stáť najmenej trikrát toľko ako bežný čierny londýnsky taxík.

Azda najväčším optimistom je britská minifirma Riversimple, ktorej šéf Hugo Spowers pre technologický časopis Wired tvrdil, že dokáže vyrobiť palivové články za tri až päťtisíc dolárov. Vodiči však musia počítať s tým, že výkon motora bude len šesť kilowattov. Spowers hovorí, že to úplne stačí na jazdu v meste, ktorá je hlavným cieľom jeho projektu. Auto bude mať dojazd okolo 400 kilometrov, čo je pomerne slušná vzdialenosť pre vozidlo určené do mestskej premávky. Priemerný britský vodič prejde denne 30 kilometrov, a v tom je zarátaná aj medzimestská doprava, takže by stačilo doplniť vodík menej než raz za dva týždne.

Ťažkú hlavu si nerobí ani z nedostatočnej infraštruktúry čerpacích staníc. Na testovanie chce využiť mesto Leicester, ktoré bude mať jednu stanicu pre všetky autá. Navyše autá sa nebudú predávať, len prenajímať a budú sa vyrábať na báze otvoreného softvéru. To by do istej miery mohlo pomôcť, pretože priamy predaj by bol pridrahý.

Prenájom by si mohli dovoliť aj ľudia, ktorí auto potrebujú len výnimočne a neoplatí sa im investovať do nákupu. Plán na medzimestské vozidlá hovorí o roku 2015, aj keď podľa Spowersa ide o „flexibilný dátum“. Žeby sme tú dopravnú revolúciu predsa len stihli?