Tisícročná včela

V čínskej provincii S‘-Čchuan pesticídy zabili včely už v 80. rokoch a odvtedy tam majú opeľovanie na starosti ľudia. Je to však oveľa menej efektívny spôsob ako v prípade včiel. Keď včely vymreli v Číne, tak to vo svete veľký rozruch nevyvolalo. Až keď v roku 2006 začali hlásiť veľký úhyn včiel aj v Spojených štátoch, tak si to všimli aj médiá.

Cez zimu v rokoch 2007 a 2008 americkí včelári prišli o 30 až 35 percent včiel. Na prvý pohľad to vyzerá ako katastrofa, ale odborníci upozorňujú, že čísla treba vidieť v správnom kontexte. Podľa Stuarta Robertsa z univerzity v anglickom Readingu sa 30-percentný pokles počtu včiel cez zimu dá dobehnúť počas roka. Ak by však počet včiel podobne klesol od jari do zimy, bolo by to oveľa závažnejšie. Tvrdí, že na každý druh včiel, ktorým sa darí dobre, pripadajú dva, ktorých počet klesá.

Hra s číslami

Dokonca ani vedci sa nevedia celkom zhodnúť na tom, či vôbec nejaká „kríza opeľovania“existuje. Roberts upozorňuje na to, že v mnohých krajinách chýba presná evidencia počtu včelárov, úľov aj včiel, a tak je takmer nemožné povedať, či ubúdajú, pribúdajú alebo zostávajú stabilné.

Dodáva tiež, že za niektorými správami o klesajúcom počte včiel môžu byť chovatelia čmeliakov. Tí používajú prefíkané metódy, ako presvedčiť pestovateľov rôznych plodín, aby namiesto včiel používali na opeľovanie práve čmeliaky. „Keď so a istej internetovej stránke zadáte názov plodiny, tak vám vždy vyjde ako najvhodnejší druh na opeľovanie práve ten druh čmeliaka, ktorý chová daná firma,“ povedal Roberts na nedávnej verejnej prednáške.

Skupina vedcov z univerzít v Argentíne a Kanade tvrdí, že počet zdomácnených včiel sa za uplynulých 50 rokov celosvetovo zvýšil o 45 percent a ich pokles nie je ani zďaleka celosvetovým fenoménom. Aj oni však pripúšťajú, že dopyt po rastlinách, ktoré si vyžadujú opelenie, sa strojnásobil, čiže dochádza k nerovnováhe. Tá sa môže ešte prehĺbiťpod vplyvom špirály negatívnych následkov. Zvýšený dopyt bude viesť k nárastu rozlohy poľnohospodárskej pôdy, ten k ohrozeniu habitatu opeľovačov, následne k nižším výnosom, vyšším cenám a tie povedú k snahe pestovať ešte viac, aby ceny znova poklesli.

Katastrofické scenáre sveta bez včiel však neprezentujú len média, ale napríklad aj americká Národná rada pre výskum, ktorá vo svojej správe v roku 2006 uviedla, že ak by pokračoval pokles zaznamenaný v rokoch 1947 až 1972 a potom od roku 1989 do roku 1996, včela medonosná by v Spojených štátoch vyhynula do roku 2035. Lord Rooker, bývalý člen britskej vlády zodpovedný za zvieratá, v roku 2007 varoval, že v Británii môžu včely vyhynúť už v najbližšom desaťročí.

Svet bez chuti

Ak by sa naozaj naplnil katastrofický scenár a jedného dňa by na svete nezostala ani jedna včela, naozaj by to veštilo aj zánik ľudstva? Našťastie realita je o niečo milosrdnejšia. V Európe je od opeľovania závislých zhruba 80 percent poľnohospodárskych plodín, ktoré zabezpečujú tretinu jedla. Istá rezerva tam teda existuje.

Tak ako v S‘-Čchuane, aj všade inde by úlohu včiel a ďalších opeľovačov mohli prebrať ľudia. Okrem už spomenutej neefektívnosti by to však bolo aj nesmierne drahé. Podľa prepočtov, len v USA by to ročne stálo 90 miliárd dolárov, a to by robotníci dostávali len minimálnu mzdu. Dopad na cenu potravín je lepšie si nepredstavovať.

Samotná ponuka jedál by sa drasticky znížila. Z ovocia by nám na jedálnom lístku zostali v podstate len banány a ananásy. Samozrejme, med by bol minulosťou. Rovnako by sme mohli zabudnúť na orechy a dokonca aj na mliečne výrobky, keďže včely opeľujú byliny, ktorými sa živí dobytok. Milovníci čokolády by si tiež museli nájsť alternatívnu pochúťku.

Stále by nám zostali obilniny, ryža, cestoviny alebo vajcia, ale naša strava by výrazne stratila na chuti. Nie je to ani zďaleka lákavá predstava, a to sme sa ešte nedostali k dopadu na farmaceutický a odevný priemysel, čo sú ďalšie oblasti, ktoré by boli výrazne zasiahnuté vyhynutím včiel.

Najväčšou záhadou však zostáva, prečo sa počet včiel v istých častiach sveta tak prudko znížil. Zoznam možných príčin siaha od konšpiračných teórií, ktoré vinia mobilné telefóny, aj keď v skutočnosti ide o dezinterpretáciu istého vedeckého výskumu, alebo tvrdenia, že Boh si včely povolal do neba ako znak prichádzajúceho konca sveta až po oveľa pravdepodobnejšie teórie ako znečistenie ovzdušia, pesticídy, choroboplodné zárodky, klimatické zmeny a znížená imunita včiel v dôsledku klesajúcej genetickej rôznorodosti.

Pokles počtu včiel však možno majú na svedomí aj samotní včelári, ktorí ich vystavujú stresu pri prevoze úľov do stovky kilometrov vzdialených sadov. Najlepšie to charakterizovala v knihe Svet bez včiel Marla Spivaková z univerzity v Minnesote, ktorá povedala, že k včelám sa správame ako k strojom, od ktorých chceme, aby boli silné a zdravé vždy a všade. Zjavne nerealistická predstava. Cena za takéto „vykorisťovanie“ včiel môže byť vyššia ako si ľudstvo môže dovoliť.