Kríza stredného veku a globálne otepľovanie

Túto otázku sa pokúsil zodpovedať v románe Solar anglický spisovateľ Ian McEwan. Výsledky nie sú pre planétu ani pre literárnych fajnšmekrov príliš povzbudzujúce.

Najnovšiu McEwanovu knihu označujú väčšinou za komédiu o globálnom otepľovaní, ale priliehavejšie by bolo nazvať ju „tragifraškou“ o kríze stredného veku. Michael Beard je fyzik, ktorý svoj najväčší objav urobil už ako mladík, za čo neskôr dostal Nobelovu cenu „za príspevok k nášmu pochopeniu vzťahu hmoty a elektromagnetickej radiácie“. Postupne sa však menil z vedca na figúrku, ktorá len dodávala lesk istým inštitúciám a putovnú atrakciu z minulosti.

V čase, keď sa s ním zoznamujeme, tak sa mu rozpadáva piate manželstvo, čo už samo osebe vypovedá, v akom stave rozkladu sa jeho život nachádza. Aby toho nebolo málo, manželka ho podvádza s jeho podriadeným v Centre pre obnoviteľné zdroje, mladým postdoktorandom Tomom Aldousom, ktorý do značnej miery pripomína mladého Bearda svojou hyperaktivitou a nadšením pre projekty, do ktorých sa púšťa.

Zrejme najbizarnejšia udalosť celého románu je Aldousova smrť. Keď ho Beard po návrate zo služobnej cesty prichytí u seba doma v sprche a rozbehne sa za ním, Aldous sa pošmykne na pohovke z ľadového medveďa a rozbije si lebku. Beard namiesto toho, aby zavolal políciu v strachu, že bude hlavným podozrivým, všetko narafičí tak, aby to vyzeralo, že Toma zabil predchádzajúci milenec jeho manželky Rodney Tarpin.

Na počudovanie mu na to súd naletel, čo románu dosť uberá na dôveryhodnosti, lebo v roku 2000 už kriminalistika nepochybne bola na takej úrovni, aby takýto amatérsky pokus pomerne jednoducho odhalila. Tak či onak, táto málo pravdepodobná historka nepriamo zohráva kľúčovú úlohu v neskoršom deji, keď sa na scénu dostanú Aldousove nápady, ktoré si Beard nechá patentovať, keď sa prepracuje do štádia zachraňovania sveta. No a neprávom uväznený Tarpin si svoj akt pomsty nechá takmer úplne na záver.

Je škoda, že Solar ako celok pôsobí dosť nesúrodo, pretože obsahuje mnohé výborné pasáže, kde McEwan s decentným odstupom ironizuje alebo karikuje mnohé neduhy súčasnej britskej (aj americkej) spoločnosti ako sú prehnaná politická korektnosť, keď sa istý citát vytrhne z kontextu a potom sa otĺka autorovi o hlavu tak dlho, kým sa nezačne kajať alebo skratovou reakciou nevyvolá ešte väčšiu búrku.

Beard sa svojím výrokom o príčinách nízkeho počtu žien vo fyzike dostal do podobnej šlamastiky ako v reálnom svete niekdajší prezident Harvardskej univerzity Larry Summers (dnes riaditeľ Národnej ekonomickej rady prezidenta Obamu), ktorý sa svojho času tiež veľmi nešikovne venoval téme zastúpenia žien vo vrcholných pozíciách vedeckých inštitúcií a o svoju pozíciu prišiel. Beard dopadol rovnako.

Výborná je tiež postava Jocka Brabyho, riaditeľa Centra pre obnoviteľné zdroje, ktorý je prototypom moderného byrokrata schopného ísť cez mŕtvoly za svojím cieľom. Nakoniec sa mu to podarí dokonca dvojnásobne, pretože nielenže ho kráľovná povýšila do šľachtického stavu, ale nakoniec aj dokonal dielo skazy voči Beardovi.

Aj keď sa chvíľami zdalo, že Beardov oportunizmus a nehanebné zneužívanie výsledkov Aldousovho výskumu nakoniec povedú k využitiu umelej fotosyntézy na výrobu „čistej energie“ a pochopiteľne aj k jeho staronovej sláve a bohatstvu. Nakoniec však Beard nielenže nezachráni svet, ale má čo robiť, aby zachránil sám seba. Ako mu povedal v tom čase už bývalý obchodný partner Toby Hammer: „Zaslúžiš si takmer všetko, čo sa na teba navalilo.“