Ministri z dovozu

Stále lovíme v tom istom zatuchnutom rybníku plnom opozeraných, lenivých a neschopných tvárí, pritom je viac-menej jasné, že náhodne vyžrebovaný obyvateľ ktorejkoľvek krajiny na svete by bol na 99 percent lepším ministrom ako ktorýkoľvek zo súčasných alebo bývalých zástupcov SNS.

Po príklady cezhraničného verbovania politikov pritom netreba chodiť ďaleko. V českej úradníckej vláde boli istý čas dokonca dvaja Slováci, dokonca minister dopravy Gustáv Slamečka získal české občianstvo až niekoľko mesiacov po nástupe do funkcie.

Ak Stranu za nezávislosť Spojeného kráľovstva môže v europarlamente zastupovať Španielka narodená v Argentíne, tak aj Slováci by snáď nejakého zahraničného politika v našich farbách prežili. Zatiaľ sa musia uspokojiť s jedným bývalým falošným poberateľom švajčiarskeho invalidného dôchodku a jedným fanúšikom americkej hokejovej reprezentácie s lámanou angličtinou.

Je síce pravda, že ak by sme mali za ministra financií povedzme Estónca a ministerstvo kultúry by riadil anglický herec a spisovateľ Stephen Fry, ktorého starí rodičia boli zo Šurian, tak by to na prvý pohľad mohlo vyzerať ako v Babylone, ale zase by sa to príliš nelíšilo od zasadnutí ministrov štátov EÚ. Naši politici by si pocvičili angličtinu a tlmočníci by mali o prácu postarané.

Najväčšou výhodou by však bolo to, že títo politickí žoldnieri by mali dostatočný odstup od našich absurdných žabomyších vojen a s veľkou pravdepodobnosťou by neboli členmi žiadneho z početných straníckych, rodinných a klientelistických klanov, ktoré tak úspešne zvyšujú svoje príjmy a schodok štátneho rozpočtu.