Skrytý pôvab viktoriáncov

Sarah Watersová, ktorá vyštudovala anglickú literatúru, sa do britského literárneho povedomia dostala koncom deväťdesiatych rokov prostredníctvom viktoriánskej trilógie. Jej debutom je práve Špičkou jazyka, voľným pokračovaním je román Affinity odohrávajúci sa na konci 19. storočia v londýnskom väzení pre ženy Millbank a záverečnou časťou je thriller Zlodejka, ktorý v roku 2008 vydalo české vydavateľstvo Argo.

Siroty a zlodeji

Vydanie posledného dielu trilógie, ako prvého nie je v prípade Sarah Watersovej prekvapujúcim. Zlodejka je z tejto trojice románov najlepšie napísaná, ponúka akýsi mix Olivera Twista a Jany Eyrovej a netradičnú zápletku. Prostredie, v ktorom sa odohráva je tiež do bodky dickensovské – Londýn 19. storočia, spolky vreckárov, sirôt v protiklade k vidieckym blázincom a ponurým väzeniam. Román je príbehom dvoch dievčat, sirôt Sue a Maud, ktorých osudy sú prepojené. V deji sa prepletajú všetky veľké témy od nešťastia, podvodov, zámeny identity až po lásku.

V každom prípade román Zlodejka nie je zďaleka taký kontroverzný ako Watersovej debut Špičkou jazyka, ktorý jeho autorke v roku 1998 odmietli desiatky vydavateľských domov. Dôvodom bola ústredná téma, ktorou je lesbická láska a sex. Román Špičkou jazyka je príbehom o dospievaní a hľadaní vlastnej identity vidieckeho dievčaťa Nancy, ktoré vyrástlo v reštaurácii ponúkajúcej ustricové špeciality na anglickom pobreží.

Na dne v Londýne

Jej život sa zmení, keď sa dostane na kabaretné vystúpenie, kde v mužskom kostýme spieva slečna Kitty Butlerová, do ktorej sa Nancy zamiluje. Vo viktoriánskych varieté programoch neboli vystúpenia nakrátko ostrihaných dievčat ničím výnimočným. Sarah Watersová však ich čaro využíva ako metaforu ilúzie ideálnej lásky. Nancy najskôr chce byť ako Kitty, pretože je zaľúbená do predstavy o divadelnom živote. Nancy nakoniec z rybárskej dediny odíde do Londýna, kde spolu s Kitty vystupuje a žije.

Kitty však nie je úplne stotožnená s vlastným rozhodnutím a vydá sa za svojho „agenta“. Nancy sa zrúti svet a ocitne sa na ulici. Opisy londýnskych vykričaných štvrtí a zadných uličiek pripomínajú romány Charlesa Dickensa. Jeho rozprávači však nie sú až takí otvorení a priami. Nancyn hlas je jednoduchý, objavujúci všetko v tej najsurovejšej podobe, a preto je snáď aj presvedčivejší.

Sex a socialistické hnutie

Nancy čitateľa sprevádza Londýnom obrovských sociálnych rozdielov. Od domov, v ktorých bývajú divadelníci, cez ulice plné žobrákov a pochybných existencií až po dekadentné večierky v salónoch bohatých starých dám. Jedna z takýchto si Nancy vyhliadne a spraví z nej súčasť svojho bizarného životného štýlu. Napriek bohatstvu a všetkej okázalosti, ako aj zdaniu spoločenskej prijateľnosti vzťahu medzi dvomi ženami však Nancy nie je šťastná.

Sarah Watersová v rozhovore pre BBC, ktorá román sfilmovala, prirovnáva súčasnosť k viktoriánskemu obdobiu. Možno trochu mylne sa totiž táto doba považuje za obdobie sexuálnej represie. Z použitia tohto klišé potom vyplývajú niektoré neprirodzené moralizujúce preslovy jednotlivých postáv a miestami nerealisticky smiešny zápal prívržencov práve vznikajúceho labouristického hnutia.

V roku 2002 britská BBC odvysielala adaptáciu románu Špičkou jazyka a s veľkým pochopením sa u divákov nestretla, a to napriek tomu, že niekoľko rokov predtým už s témou lesbickej lásky prišla v adaptácii románu Na svete nie sú len pomaranče.

Zástupcovia BBC však akékoľvek obvinenia z obscénnosti zmietli zo stola tvrdením, že Molly Flandersová, pôvodne román od Daniela Defoa, nie je o nič prudérnejšia.