Je lepšie sa mýliť, než byť zožratý

Stuart Sutherland vydal svoju najznámejšiu knihu Irrationality pred pätnástimi rokmi, jej najnovšie vydanie sa objavilo pred dvoma rokmi. Ľudstvo sa odvtedy nestalo múdrejším, takže to na jej aktuálnosti nič nemení. Kniha je súborom stoviek psychlogických pokusov ale aj príkladov z reálneho života, jej čítavosť mierne upadá v kapitolách, ktoré nám dokazujú dôležitosť matematiky a štatistiky. Práve ich zložitosť dokazuje, že racionálne sa môže správať iba menšia časť ľudstva, nám ostatným už len pri pomyslení na výpočty naskakuje husia koža.

Na koho padajú bomby

Ak knihu ako celok nezoberiete úplne vážne, zaujímavé stále môžu zostať jej časti. Sutherland napríklad opisuje častú situáciu v anglickom vlaku, kde je otvorené okno. Každému vadí prievan, a preto by bolo racionálne ho zavrieť, keďže sa však Angličania vyhýbajú kontaktu s neznámymi ľuďmi, radšej to nechajú tak a všetci sedia v prievane.

Keď sa psychológovia skupiny študentov spýtali, koľko je 1x2x3x4x5x6x7x8, dostali priemerný odhad 512. Keď sa inej skupiny spýtali, koľko je 8x7x6x5x4x3x2x1, v priemere odhadovali, že to je 2250. Ako vidieť, ich odhady ovplyvnilo už len samotné usporiadanie čísiel, ak sa začínalo väčšími, odhad bol tiež výrazne väčší. Ani to však nepomohlo priblížiť sa skutočnému výsledku, násobok týchto čísiel je totiž 40320. K takej veľkej odchýlke došlo preto, lebo sa násobili veľmi malé čísla, takže ľudia mali falošný dojem, že ich spoločný násobok bude tiež len relatívne malý. Podobným spôsobom neuvažujeme iba keď máme do činenia s číslami, v reťazci informácií sa radi necháme zmiasť tou, ktorá je tam na odlákanie pozornosti.

Pri nakupovaní často siahneme po niečom, čo je stále veľmi drahé, ale cenovka nám oznamuje, že to je 70-percentná zľava. V jednom diele Simpsonovcov si takto Marge kúpila luxusné šaty a mala dojem, že sa tým automaticky zaradila do vyššej spoločenskej triedy. Ledva nazbierala peniaze na jediné takéto (výrazne zľavené) šaty, keď sa však začala stretávať so smotánkou, rýchle jej dali najavo, že by si občas mala obliecť aj niečo iné. Nešťastná Marge doma prešívala jediné luxusné šaty až do chvíle, než sa jej pod rukami nerozpadli. Na začiatku bol zlý výpočet, na konci spokojná rodinka Simpsonovcov, ktorí zutekali z honosného večiarka do svojej obľúbenej predajne hamburgerov. Nie vždy to však máva happyend.

Na neznalosti teórie pravdepodobnosti kráľovsky bohatnú kasína, mnohí hráči majú falošný pocit, že hru majú pod kontrolou. Podľa výskumov sú napríklad hráči ochotní vsadiť niekoľko násobne vyššiu čiastku na kocky, ktoré ešte nie sú hodené, než na kocky, ktoré už treba len odokryť. Myslia si totiž, že na výsledné čísla majú nejaký vplyv, podobne ako si myslia, že ich oči dokážu nasmerovať guličku v rulete na to správne číslo či farbu. Na druhej strane podobne iracionálne majitelia kasín vyhadzujú krupiérov, pri ktorých stole sa príliš veľa vyhráva.

Ľudia nikedy hľadajú vysvetlenia aj tam kde žiadne nie sú, potrebujú si všetko zjednodušiť a zoradiť, aby svet mal nejaký systém, aj keď ho častokrát nemá. Pri nemeckom bombardovaní Londýna počas druhej svetovej vojny sa mnohým zrazu zdalo, že oveľa viac bômb dopadá na chudobnejší východný Londýn. Vysvetlili si to tak, že Hitler chce poštvať chudobných proti bohatým, na ktorých dopadá akosi málo bômb. Ako ukázali povojnové štatistiky, nemecké bomby dopadali na Londýn úplne náhodne a žiaden vyšší zámer v tom nebol. To je dôkaz toho, že výsledkom uvažovania nemusí byť vždy iba racionálnejší záver, ale občas (a dnes akoby čoraz častejšie) sa z toho vykľuje aj pekná paranoidná teória.

Proti šarlatánom

Škoda že sa autor viac nevenoval rôznym pavedám a poverám, tieto časti knihy patria medzi najpútavejšie a zaobídu sa bez dokazovania autorových právd vyššou matematikou. Sutherland sa napríklad vysmieva z astrológie. Ak by bol naozaj nejaký súvis medzi postavením planét v čase nášho narodenia a smerovaním nášho života ako aj charakterovými znakmi, museli by sme prekopať všetky zákony fyziky. Mnoho ľudí napriek tomu začína deň čítaním horoskopu. Našu náchylnosť uveriť čomukoľvek dokazuje pokus, keď dali psychológovia ľuďom vymyslený test a potom im rozdali papier so zoznamom ich charakterových čŕt, ktoré údajne test odhalil. Chyták bol v tom, že všetci dostali úplne rovnaký popis. Prekvapivo však každý uviedol, že ho to veľmi vystihuje a na 90 percent to sedí. Podobne dokáže vaše charakterové črty a budúcnosť „určiť“ veštica. Stojí za tým aj to, že ak vynaložíme čas a peniaze na jej návštevu, chceme mať pocit že to stálo za to, a tak nekriticky priaznivo hodnotíme je prácu. V skutočnosti vám takáto osoba oznámi iba to, čo by sa hodilo na 90 percent ďalších ľudí…

Sutherland nezostáva iba pri ľahkých obetiach akými je astrológia, útočný je aj na stále vplyvný smer v psychológii založený Sigmundom Freudom. Psychoanalýza podľa neho nikam nevedie, čo podkladá viacerými výskumami. Niektoré dokonca preukázali, že duševný stav ľudí majúcich problémy, ktorí ale nevyhľadali psychoanalytika, sa zlepšil skôr ako u tých, ktorí tak urobili. Na tom zarábajú rôzni psychoanalytici, ktorí pacientom ponúknu pohovku, nekonečné stretnutia a dojem, že nad všetkým má tichý patronát viedenský génius Freud. Sami odmietajú akúkoľvek kritiku, pretože svojmu vzdelávaniu v tejto oblasti zasvätili celý život a zabudli hľadať dôkazy proti vlastnému presvedčeniu. Našlo by sa ich pritom dosť.

Kde sa vzala iracionalita

Autor až v záverečnej kapitole predkladá viacero možných dôvodov, prečo sa ľudia tak často správajú iracionálne. Zdá sa, že evolúcia nerátala s takým rýchlym pokrokom aký sme urobili v posledných tisíročiach a naša mentálna výbava sa hodí do inej doby. “Je lepšie sa mýliť než byť zožratý,” píše v kapitole o tom, kde opica uvažuje, na ktorý strom utiecť pred hladným tigrom. Keby príliš dlho uvažovala ktorý strom je najlepší, bola by to posledná úvaha v jej živote. V dávnych časoch, keď sa mnohé dalo vyriešiť použitím fyzickej sily, boli spontánne rozhodnutia asi výhodnešie, dnes sa to však často nehodí. Napríklad keď ste lekárom a vaše spontánne omyly stoja ľudské životy.

Inou príčinou iracionality je naša lenivosť, postupom času sme si vyvinuli množstvo trikov, ako urobiť bez veľkej námahy čo najrýchlejšie rozhodnutia. Vieme tak dosiahnuť znesiteľné, aj keď nie vždy najlepšie rozhodnutia.

Ďalším dôvodom iracionality je podľa Sutherlanda naša neschopnsť používať aspoň základy teórie pravdepodobnosti a štatistiky, inou príčinou je naše večné presvedčenie o vlastnej pravde - stále hľadáme len argumenty na jej podporu, aj keď sa často úplne mýlime. Stojí za tým otázka nášho sebavedomia, hlupáci musia vždy byť tí druhí.