Tlačová správa
Tlačová správa
Aňa Ostrihoňová
Tlačová správa
Vladimír Bačišin
Mária Modrovich
Aňa Ostrihoňová
Aňa Ostrihoňová
Aňa Ostrihoňová
Foto: Wikipedia (Goesseln, licencia Creative Commons)
Aňa Ostrihoňová
Aňa Ostrihoňová
Foto: Aiaraldea Komunikazio Leihoa (Flickr.com, licencia Creative Commons)
Ľubomír Jaško
Tlačová správa
Aňa Ostrihoňová
Foto: Facebook
Ivana Taranenková
Foto:  Z. Smith Reynolds Library (Flickr, licencia Creative Commons)
Silvia Ruppeldtová
Foto: Geir Halvorsen (Flickr.com, licencia Creative Commons)
Ľubomír Jaško
Tlačová správa
Aňa Ostrihoňová
Aňa Ostrihoňová
Aňa Ostrihoňová
Foto: H.Koppdelaney (Flickr.com, licencia Creative Commons)
Janka Kršiaková
Ivana Taranenková

Všetko, čo ste kedy chceli vedieť o cestovaní v čase

Záujem o H. G. Wellsa neutícha ani po takmer 70 rokoch od jeho smrti, a to rovnako v súvislosti s jeho tvorbou ako aj s jeho životom.

Potvrdzujú to aj české preklady dvoch kníh, ktorých je tento spisovateľ centrálnou postavou: Výkvět mužství z pera Davida Lodgea a Mapa času od Félixa J. Palmu. Kým prvá kniha je beletrizovaným životopisom Wellsa predovšetkým ako človeka, druhá mu skladá poctu ako tvorcovi – fantastovi a vizionárovi.

Príbeh románu španielskeho autora, ktorý za svoj hlavný spisovateľský vzor vyhlasuje Julia Cortázara, je rozdelený do troch rovín, a tak vlastne poskytuje tri rôzne perspektívy dívania sa na jednu a tú istú vec – na cestovanie v čase. Román je rozprávaním o uskutočniteľnosti cestovania v čase a o jeho možnostiach (napríklad aj o jeho rozmanitých spôsoboch: na stroji času, časovým tunelom alebo chronotilom). Čitateľsky hádam najatraktívnejšie je ale to, že je rozprávaním o svete plnom mágie, vedy a očarenia nemožným.

Félix J. Palma: Mapa času 

Preložila Iveta Gonzálezová. HOST: 2013, 528 strán

Vo svete vytvorenom Félixom J. Palmom platí: za všetkým treba hľadať Stroj času (hodilo by sa síce ženu, ale to už bolo v mnohých iných príbehoch). Práve Wellsov román bol totiž na konci 19. storočia prelomový, inšpiroval ľudí k tomu, aby sa neobzerali len do minulosti, ale hľadeli dopredu, aby mohli zazrieť nielen to, čo bolo, ale aj to, čo bude potom. Wellsova vízia nadchla davy a podnietila ich túžbu vyskúšať si cestovanie v čase na vlastnej koži.

V prvom príbehu čitateľ natrafí na najznámejšieho vraha viktoriánskeho Anglicka a na výsledky jeho činov, ktoré istého mladého muža donútia vrátiť sa o niekoľko rokov späť v čase, aby zabránil poslednej Rozparovačovej vražde. V druhom sa čitateľ stane svedkom najväčšieho podvodu „storočia pary“, aby okrem iného zistil, že rok 2000 sa udeje inak, než to tvrdia dejiny a aby zažil príbeh lásky hrdinského kapitána Shackletona a dievčiny menom Claire Haggertyová. No a v treťom príbehu sa vráti k H. G. Wellsovi v čase, keď ten zistí, že časová línia, v ktorej žije, nie je tá správna a treba to napraviť.

Všetky tri príbehy Mapy času sú súčasťou jedného sujetu. Sú navzájom prepojené, akoby vlastne išlo o „rozprávanie 3 v 1“, pričom jednotlivé čiastkové epizódy, ktoré sa odohrávajú približne v tom istom čase, majú ako spoločných menovateľov hlavných hrdinov: Gilliama Murrayho, ktorý prevádzkuje firmu Murrayho cesty časom, H. G. Wellsa, čoby autora, ktorý stál na začiatku všetkého, a Dereka Shackletona. Niekedy si ani neuvedomujúc, že všetko so všetkým súvisí, vytvárajú práve oni mapu času.

Palmov román je akoby jedným veľkým predstavením, kúzelníckou šou, varieté vystúpením, pričom principálom je v tomto prípade vševediaci rozprávač. Tri príbehy, ktoré sú súčasťou jedného predstavenia (ale môžu fungovať aj autonómne), prepájajú nielen postavy, ale i hlavný mág – maestro rozprávania, ktorý čitateľovi odkrýva veci tak, ako sám uzná za vhodné a ešte na to aj bez ostychu upozorňuje.

„Až své vyprávění skončím, a pokud tu ještě budete, pravděpodobně si někteří z vás pomyslí, že jsem v klubíčku příběhu měl zatáhnout za jinou nitku a že by určitě bylo lepší respektovat chronologický sled událostí a začít slečnou Haggertyovou, Možná ano, ale jsou příběhy, které nelze vyprávět od začátku, a tenhle je pravděpodobně jedním z nich.“

Táto šedá eminencia príbehu, s vysvetleniami i bez nich, prevádza svojou šou, poukazuje na to, čo si treba všimnúť, prípadne odvádza pozornosť od toho, čo nie je, podľa jeho skromnej mienky, až také zaujímavé.

Autor umne a prezieravo zvolil práve taký spôsob rozprávania, aby čitateľa stále lákal niečím novým, v podstate mu nedovolí „odísť“ bez toho, aby zistil koniec. Sugestívne ho vťahuje stále hlbšie a hlbšie do deja, pravidelne mu dávkuje informácie a povzbudzuje ho v ďalšom čítaní, čím jednoznačne preukazuje, že vie, ako narábať so slovami a ako „pracovať“ s čitateľom.

Mapa času je veľmi, ale naozaj veľmi dobrou knihou. Na úrovni obsahu i formy (rozdelenie knihy na tri relatívne samostatné časti spojené niťou, na ktorej sú uzlami „silné“ postavy, je len jedným z účinných spôsobov, ako vytvoriť niečo zaujímavé). Niet sa teda čo diviť, že práve s touto knihou prerazil autor výrazne i za hranicami svojej rodnej krajiny.

Nie tak dávno vyšla v angličtine druhá časť Palmovej zamýšľanej viktoriánskej trilógie s názvom The Map of the Sky (Mapa oblohy), kde opäť vystupuje H. G. Wells a kde tentoraz Zem napadnú mimozemšťania, podobne ako vo Wellsovom románe Vojna svetov. Námet je to rovnako pozoruhodný. Uvidíme, čo autor prinesie do tretice. Isté je len to, že ak si obe pokračovania udržia aspoň takú úroveň, akú má Mapa času, je sa rozhodne na čo tešiť.

vybrali.sme.sk vybrali.sme.sk    facebook Pridať na FaceBook    print Vytlačiť

Najčítanejšie články

Najčítanejšie články za posledných 7 [30] dní

Inzercia