Boo[k]s

Motív dvojitej identity nie je v literatúre ničím nezvyčajným. Len málokto ho však spracoval tak inovatívne a kontroverzne ako nemecko-židovský spisovateľ Edgar Hilsenrath.

Titul nového románu Grahama Swifta v angličtine (Wish You Were Here) podvedome nasmeruje na legendárny floydovský album. Dočkáme sa kúskov literárnej psychodélie? Vôbec nie! Nový Swift sa chvíľami podobá na farmársku ságu. Je to však pán spisovateľ, pod sociálnokritickým obrazom ohrozeného vidieka presvitá univerzálny príbeh nabitý emóciami.

Spomínate si na filmovú Žiaru a jeho hlavného hrdinu klaviristu Davida Helfgotta, ktorému sa výnimočný talent stal prekliatím a cestou k bláznovstvu? Pokiaľ by bol sfilmovaný román Pascala Merciera, výsledok by bol asi podobný.

Kniha o pohanoch, ktorí sa rozprávajú s hadmi, ich ženy sa vydávajú za medvede a bojovú výpravu vedie lietajúci beznohý starec, môže na prvý pohľad vyzerať ako rozprávka. Román Muž, který rozuměl hadí řeči je však alegóriou stretu starého a nového.

Román Vlak poslednej noci významnej talianskej autorky Dacie Maraini je príbehom o smrti – reálnej aj vnútornej. O schopnosti ľudskej mysle ospravedlniť zlo, ako aj o jeho sile pochovať v človeku posledné zvyšky ľudského. Vo štvrtok autorka slovenský preklad predstaví v Bratislave.

Ako predloha jej prvej „literárnej“ vraždy jej poslúžil syn najlepšej kamarátky. V jednom rozhovore rozpráva, ako si uvedomila, že by z chlapca bola nádherná mŕtvola. Podľa koho napísala obeť vraždy z Preliatej krvi nikdy neprezradila.

„Literatúra je amorálnou silou, pokútnou formou násilia, vstupenkou do klubu počestných a v prípade niektorých mladých a citlivých národov môže byť zásterkou, pod ktorú sa skryje akékoľvek presvedčenie ambiciózneho človeka,“ hovorí Roberto Bolaño, ktorý tento postoj k literatúre pretavil do románu s názvom Nacistická literatúra v Amerike.

Kráľovná nórskej kriminálnej literatúry. Aj tak je označovaná Karin Fossumová. Absolutistické nároky v literatúre sú podozrivé, čitateľ sa má na pozore. Buď znamenajú marketingové blúznenie (viď kráľ popu) alebo – aj to sa výnimočne stáva – kompliment na adresu tých, ktorí to napriek všetkým bežným očakávaniam dokážu inak.

Hoci maďarská literatúra nepatrí medzi nie najvtipnejšie na svete, z času na čas sa v nej objaví text, ktorému nechýba čierny humor a sarkazmus. Továrna na děti jedného z mladšej generácie maďarských prozaikov píšuceho pod pseudonymom Pál Ficsku sa o sebaironizujúci postoj aspoň snaží.

Po knihách venovaných rodine maďarského prozaika a esejistu Petra Esterházyho v slovenčine vychádza jeho román v deväťdesiatich siedmich častiach názvom venovaný jedinej, ale obsahom všetkým ženám.

Péter Esterházy: Jedna žena. prel. R. Deáková, Kalligram: 2011, 160 s.