Utajená krása, viditeľná hrôza

Podstatné nie je to, či je pekných pár ulíc v centre mesta, ale ako pôsobí mesto ako celok. Koľko percent z územia Bratislavy (alebo ktoréhokoľvek nášho mesta) by ste označili za krásne? Osobne si trúfam sotva na dvadsať percent, zvyšok sú rôzne príšerné a polopríšerné predmestia. Smrteľnú ranu kráse našich miest zasadil spôsob, akým sme riešili bytovú otázku. S panelovou výstavbou sa experimentovalo aj na Západe, kde sa však dosť skoro spamätali a nezbúrali všetky staré štvrte, aby tam mohli naliať betón.

Mytológia našich sídlisk tvrdí, že časom akosi opeknievajú, dozrievajú. Skôr je ale pravda, že v nich otupievame natoľko, až sa nám zdajú čímsi pekné. Nedávno som sa večer stratil na konci Petržalky a tých desať minút, než som chytil stopu, bolo pre mňa pravým existenciálnym hororom. Slabé osvetlenie, konečná autobusov, nad ňou mimoúrovňová cesta, po násype sa na zvyškoch špinavého snehu sánkovali deti a na rovnej ploche obďaleč bolo všade nasraté od psov.

Ak na periférii náhodou nemáme sídliská, máme tam voľne rozhodené sklady, ktoré sa miešajú so skladovitými obchodmi typu Ikea, charakter oblasti dopĺňajú diaľničné privádzače. Kde-tu sa ešte nájde zabudnutý rodinný dom, akých bývajú predmestia skutočne pekných miest plné. Tu pôsobia ako trápna spomienka na časy, keď si nejaký buržuj alebo socialistický káder postavil domček ďalej od mesta a predstavoval si, ako si bude žiť obklopený zeleňou.

V našom prístupe k mestám sa akosi intuitívne držíme Paretovho pravidla, 80 percent pozornosti a prostriedkov venujeme dvadsiatim percentám plochy, v našom prípade centrám miest. Ak naivne veríme teórii o prekvapkávanej prosperite (keď sa darí bohatým, zaiste sa časom ujde aj chudobným), môžme veriť aj teórii o prekvpakávanej kráse, podľa ktorej sa charakter hýčkaných centier prenesie aj do širšieho okolia.

O čo viac do centier investujeme, o to menej nám patria, lebo ak sa niekto príliš snaží, nerobí to kvôli sebe, ale kvôli iným. Pekné centrum je tu pre turistov, ktorí domácich vytláčajú tam, kam väčšina z nich skutočne patrí, teda na okraj. Tam je o niečo lacnejšie a oveľa škaredšie. Každý outsider si ale môže naladiť rádio a zaslziť nad rečami o tom, že „Bratislava je dnes útulná, krásna, má priam dotykový charakter...“