Namiesto ekonomiky sa Ukrajina venuje dejinám

Dnes ulice Kyjeva lemujú postavy z prvého kola prezidentských volieb. Pred rokom som pre kolegu zháňal knihy s originálmi pravoslávnych textov. Na Kreščatiku, čo je hlavné námestie stolice, som chcel v niektorom z pouličných stánkov kúpiť originály pravoslávnych textov. Na knihy som sa opýtal rusky. Babička ma poučila, že Kyjevská Rus je ukrajinský štát a Rusko s ním nič nemá. Po krátkej diskusii mi povedala, že na Slovensku by sme sa mali učiť ukrajinsky. V Kyjevo-pečerskej lavre proti ruštine nikto nič nemal. Kúpil som knihy aj hudbu. Na Kyjeve a Ukrajine je zaujímavé aj to, že si tam „ctia“ autorské práva. V jednom z nákupných domov som videl „pravé“ plniace perá Mont Blanc za takmer polovičnú cena ako v Európe, či rovnako „pravé“ švajčiarske hodinky, ktoré stáli bagateľ. Dojem z toho, že krajina žije len sporom medzi východom a západom mi nahradili večerné diskusie s komentátorom Hlasu Ameriky, ruská sauna, čerstvý vzduch a vynikajúce jedlo.

V zmenšenej podobe je tento príbeh z Kyjeva obrazom celej krajiny. Tá je pri veľmi hrubom porovnaní rozdelená na dve časti. V západnej časti v regióne Haliča, ktorý bol súčasťou všetkých možných štátnych zoskupení, nikto nechce nič počuť o ruštine. Vo východnej časti krajiny je väčšia zviazanosť s Ruskou federáciou. Voľby prezidenta nezmenia politickú štruktúru a pomery medzi politickými stranami v parlamente. Aj napriek tomu, že spory budú pokračovať, na Ukrajine sú inteligentní ľudia, ktorých život nie je poháňaný nacionalistickým jedom.

Oveľa väčšie problémy ako s politikou bude mať budúca vláda s ekonomikou krajiny. Dlh štátu a súkromných firiem prekračuje 100 % hrubého domáceho produktu. Tento fakt nie je problémom pre krajiny a podniky, ktoré sú schopné vyrobiť také výrobky, ktoré sa ľahko predávajú. V minulom roku podľa poľského analytického centra CASE ukrajinský hrubý domáci produkt klesol o 14,8 %. Pripomeniem, že CASE (Centrum analiz sociálnych i ekonomicznych) je najväčším špecialistom na ekonomiky krajín bývalého Sovietskeho bloku. Aj v tomto roku sa očakáva pokles 1,8 % HDP. Treba všaka povedať, že ekonomika sa nedostala ani do stavu, ktorý bol pred rokom 1990. Oproti roku 1990 Ukrajina dosiahla 74,1 % stavu vtedajšieho HDP.

Aké sú dôvody poklesu? Veľmi jednoduché: je to štruktúra národného hospodárstva, ktorá dodáva na trhy polotovary a suroviny – uhlie, oceľ. Ide o výrobky s nízkou pridanou hodnotou. Ukrajinskí ekonómovia hodnotia posledných desať rokov ako obdobie premárnených šancí. Za toto obdobie sa menila ekonomika v prospech podielu služieb v HDP, nezmenila sa však štruktúra priemyselnej produkcie a poľnohospodárstva. Transformačná kríza posledného desaťročia úplne zastavila investovanie do poľnohospodárstva.

Tento stav nie je dobrý aj preto, lebo ekonomika Ukrajiny je vo veľkej miere závislá od konjunktúry na zahraničných trhoch. O to viac je zraniteľná. Zaujímavé je aj to, že polovica ukrajinskej ekonomiky je v šedej zóne. Predpokladám, že zostavovanie rozpočtu nie je prechádzka ružovou záhradou. Na Ukrajine je súčasne veľmi vysoká miera korupcie. Fúzie a akvizície sa odohrávajú za asistencie holohlavých akcionárov. Pri jednom z ovládnutí podnikov týmto spôsobom dostal bitku fotoreportér miestnej tlačovej agentúry.

Pred rokom vo vlaku z Kyjeva do Bratislavy mi sprievodca povedal: „Dvaja bývalí vedúci komsomolských krúžkov Júlia Timošenko a Viktor Juščenko sa nedohodli.“ Mal pravdu. Upustili šancu radikálnych ekonomických reforiem, ktoré mohli posunúť krajinu bližšie k vyspelým ekonomikám. Namiesto toho sa zaoberali inými vecami.

Vyberieme niekoľko z nich, ktoré živia nacionalizmus. Ich podstata je jednoduchá. Každý režim sa hneď zaoberá prepisovaním histórie. Najväčším príkladom tohto faktu je Stepan Bandera, ktorý bol od roku 1920 členom viacerých nacionalistických organizácií. V roku 1941 pod patronátom Tretej ríše vytvoril oddiel Nachtigal, ktorý spadal pod velenie hitlerovskej armády. Po vstupe oddielu do Ľvova Stepan Bandera 30. júna 1940 vyhlásil, presnejšie povedané obnovil nezávislú Ukrajinskú republiku. Prezident Viktor Juščenko ho vyhlásil 22. januára za národného hrdinu.

Aká je reakcia svetovej verejnosti? Európskej hnutie Za budúcnosť bez fašizmu (Belgicko), Lotyšský protifašistický výbor (Lotyšsko), Ruská asociácia imigrantov (Veľká Británia), Moskovský výbor pre ľudské práva (Rusko), Rada židovských spoločenstiev Lotyšska (Lotyšsko), Federácia židovských spoločenstiev Ruska (Rusko) a Nadácia historická pamäť (Rusko) vydali spoločné vyhlásenie, v ktorom konštatujú, že rozhodnutie Viktora Juščenka „vyvoláva vážne znepokojenie a starosti. „Bandera nesie priamu zodpovednosť za masové vraždy západoukrajinských židov v lete 1941 silami takzvanej ukrajinskej milície.“ Konštatujú, že pred útokom Nemecka na ZSSR Organizácia ukrajinských nacionalistov vydala inštrukciu, ktorá predpokladala vyvraždenie časti židovského obyvateľstva. Vražili aj Poliakov a Čechov, ktorí žili vo Volynskom regióne. Banderovci rabovali a vraždili aj na východnom Slovensku. Pradedko z otcovej strany si ich pamätal celý život, na stene jeho domu zanechali kruhový ornament. Nakreslili ho guľometom, stopy po ňom sú tam dodnes.

Ešte jedna maličkosť na záver. Koncom minulého roka prezident nariadil oslavovať Ukrajinských strelcov, ktorí v rakúsko-uhorskej armáde bojovali proti Rusku. Keby môj pradedo žil, určite by sa veľmi čudoval. Prežil najťažšiu bitku na talianskej rieke Piava, neskôr padol do zajatia na ruskom fronte, zranenia mu liečili v Odese. Na miestnych obyvateľov spomínal: „Oni vstávajú, až keď im slnko zasvieti do riti.“ Z tohto vyplýva jeden záver. Ukrajina bude musieť oveľa viac šetriť, pracovať, aby splatila dlhy a mohla začať normálne žiť. Je zrejmé, že Ukrajinu zmenia len reformy a dokončenie privatizácie. Držíme jej palce, aby sa zbavila jedovatého nacionalizmu. S ním cesta do Európskej únie nevedie.