Ľubomír Jaško

Titul nového románu Grahama Swifta v angličtine (Wish You Were Here) podvedome nasmeruje na legendárny floydovský album. Dočkáme sa kúskov literárnej psychodélie? Vôbec nie! Nový Swift sa chvíľami podobá na farmársku ságu. Je to však pán spisovateľ, pod sociálnokritickým obrazom ohrozeného vidieka presvitá univerzálny príbeh nabitý emóciami.

Spomínate si na filmovú Žiaru a jeho hlavného hrdinu klaviristu Davida Helfgotta, ktorému sa výnimočný talent stal prekliatím a cestou k bláznovstvu? Pokiaľ by bol sfilmovaný román Pascala Merciera, výsledok by bol asi podobný.

Nuda a filozofia majú – pre väčšinu – k sebe až nebezpečne blízko. A čo už potom s filozofiou nudy? Je vôbec možné takýto traktát prečítať bez ujmy na duševnom zdraví a úplne do konca? Nórsky filozof Svendsen ukazuje, že skúmanie nudy môže mať pozitívne následky na zmierenie sa so sebou.

Kráľovná nórskej kriminálnej literatúry. Aj tak je označovaná Karin Fossumová. Absolutistické nároky v literatúre sú podozrivé, čitateľ sa má na pozore. Buď znamenajú marketingové blúznenie (viď kráľ popu) alebo – aj to sa výnimočne stáva – kompliment na adresu tých, ktorí to napriek všetkým bežným očakávaniam dokážu inak.

Filozof bežného života zatúžil po transcendencii. Umenie cestovať alebo slasť spočívajúca v dobrej architektúre sú iba predpokladmi kultivovaného životného štýlu. V Náboženstve pre ateistov berie do úvahy aj ambicióznejšie ľudské očakávania.

Zdravý a mocný nebol ani náhodou. Vedel okúzliť dámy, ale viac hĺbkou intelektu a vznešeným pôvodom než vytrénovanou postavou. Celý život sa trápil so zažívacími ťažkosťami. Mal čo robiť, aby aspoň kde-tu ukázal, že nie je iba suchárskym a odťažitým nervákom. Alexis de Tocqueville.

V manufaktúre na úspešné detektívky sa dnes hovorí po nórsky, švédsky a dánsky. Škandinávska škola sa dobre predáva, ale málokto nahlas povie, že už menej dobre číta. Je najvyšší čas, aby severskému chladu (ktorý je pre mrazivé pocity sprevádzajúce každú vraždu úplne ideálny) konkuroval aj iný štýl.

Tejto profesii hrozí postupná kríza a nakoniec jej príslušníkom vymretie. Aj keď v dnešných dňoch to na Slovensku vyzerá presne naopak.

Život emigranta (a imigranta) je vec často neradostná, ale ak sa nová vlasť rozhodne pre široké objatie, na tácke čakajú sladké odmeny. Túto chuť paradoxu mohla okrem slávnostného prípitku cítiť Melinda Nadjová Abonijová, keď vo Frankfurte nad Mohanom preberala nemeckú a následne aj švajčiarsku knižnú cenu za rok 2010.

Literatúra má vlastné podoby korektnosti. V knihách sa pravidelne objavujú postavy a osudy, ktoré dnes patria k dobrej výchove. Povinným prototypom z kategórie „patrí sa“ je židovská osvienčimská obeť.