Koľko stojí pravé ucho?

Naštvalo nás jedine to, že nám vypočítala menej ako dvadsať čitateľov denne. Nie sme Google ani YouTube, ale čítajú nás aj ľudia, ktorí nie sú naši príbuzní.

Skutočná zábava sa však začala až vtedy, keď som zistil, že web denníka Pravda má zhruba takú istú hodnotu ako stránka, na ktorej jediným reálnym obsahom je fotka pravého ucha môjho brata. Nuž čo už, Pravda neprechádza práve najjednoduchším obdobím a na druhej strane bratove uši nie sú na zahodenie.

Pochopiteľne, toto všetko je len neškodná hra podobná tej, keď som „zistil“, že patrím medzi najbohatších 0,3 percent ľudí na svete. Dodnes mi nejde do hlavy, prečo som sa teda ešte neobjavil ani v jednom zozname milionárov, dokonca ani slovenských.

Možno som len zaspal na vavrínoch tak ako japonská automobilka Toyota. V uplynulých týždňoch vyšlo najavo, že jej výrobky nie sú až také bezchybné, ako sme si doteraz mysleli. Cena za chybné brzdy a plynové pedále je pomerne vysoká.

Trhová hodnota Toyoty už klesla o viac než je celková hodnota Fordu. A to ani zďaleka nie je malá ryba vo vysychajúcich automobilových vodách. Škody na dobrom mene sa nepodarilo vyčísliť ani tej zázračnej webstránke.

V Toyote aspoň išlo o kolektívne zlyhanie a našťastie ešte nikto z manažérov nespáchal rituálnu samovraždu. Občas sa však podarí aj jednotlivcovi zložiť na kolená celú firmu. Azda najznámejším prípadom je Nick Leeson, ktorého nekontrolované hazardovanie priviedlo ku krachu investičnú banku Barings.

Leesonove akcie však ani zďaleka až tak neutrpeli. Po prepustení z väzenia napísal knihu, pozývajú ho na prednášky a šéfuje írskemu futbalovému klubu, ktorý audítori označili za najlepšie spravovaný v krajine. Žeby ho Toyota povolala ako krízového manažéra?