Afekt
Keď cez víkend prehovorila nová volebná líderka Dzurindovcov, napadlo ma len jediné – preboha, a prečo tak afektovane?
V neprirodzenosti prejavu jej konkurovala iba Magda Vášaryová kandidujúca svojho času na prezidentku. Nabubralé patetické reči kombinované s týmto prejavom sú ťažko znesiteľné. Strany si od obsadzovania žien sľubujú rast popularity, mnohé však moc kriví, a tak z nich máme chlapov v sukni alebo karikatúry žien, ktoré to preháňajú s intonáciou aj artikuláciou. A pritom skúsenosť hovorí, že kedysi dávno vedeli rozprávať oveľa normálnejšie a teraz s nami aj sami so sebou hrajú akési podivné divadlo.
Afekt nie je samozrejme vlastný iba ženám, ešte silnejším putom s niektorými mužmi je schopnosť nič nepovedať. Kedysi dávno bol Mikuláš Dzurinda politik obľúbený novinármi, lebo bol vtipný a vecný. Takýto Dzurinda už ale dávno neexistuje a posledné roky vynikal najmä v hromadení slovnej vaty.Tej bolo ešte viac než finančných škandálov.
Z jeho politického krídla pochádza Ivan Mikloš, ktorý bol cez víkend hlavným konkurentom Ivety Radičovej. Z hľadiska verbálneho prejavu bol skutočnou alternatívou práve on, Mikloš dokáže hovoriť stručne a výstižne, neskúša trápne psychologické hry na voličov a nesnaží sa urobiť rekord v najpomalšie vyslovenom politickom posolstve. Civilný prejav ale prehral a do volieb ide strana na čele so zle hranými emóciami.
Tento úvodník nemieni hodnotiť politické kvality jednotlivých kandidátov a podnetom na napísanie bolo pár viet odpočutých cez víkend v taxíku. Keď sa veziete cudzím autom, rádio sa vypína ťažko. Do volieb sú nekonečné štyri mesiace a pochybujem, že sa ich opozícii podarí vyhrať. Malou výhrou by ale bolo, keby sa za ten čas aspoň naučili prirodzenejšie rozprávať a vystupovať. Aj keď na to mali už posledných dvadsať rokov...


vybrali.sme.sk
Pridať na FaceBook
Vytlačiť
