Miriam Novanská

Tak a je to tu. Konečne nastal deň, kedy švárny William prisľúbi vernosť na večné veky očarujúcej Kate a žena, ktorá kráčala k oltáru ako slečna Middletonová sa bude od neho vracať ako princezná Catherine. Budúca kráľovná.

Máme právo zomrieť v čase a spôsobom, ktorý si sami zvolíme? Je správne požadovať aby vlády a súdy zlegalizovali asistované samovraždy, a to nielen pre smrteľne chorých pacientov?

Nútili by ste svoje dieťa cvičiť hru na klavíri päť hodín denne každý boží deň, vrátane víkendov, dovoleniek a sviatkov – a nezastavilo by vás ani keby to dieťa v zúfalosti začalo obhrýzať rohy daného klavíra? Vrátili by ste svojmu štvorročnému dieťaťu vlastnoručne s láskou vyrobený narodeninový pozdrav pre mamu s tým, že nie je dostatočne vydarený a treba ho prerobiť?

Cestou domov metrom, listujúc vo večerníku, mi padol zrak na slovko Slováci. Tak som sa k nemu vrátila. Slováci a Slovensko sa často v britských novinách nespomínajú a keď už, tak málokedy v dobrom.

Ann Timsonová, 71-ročná babička, sa nedávno stala miláčikom britskej verejnosti. Nie, nespievala v talentovej súťaži a nevyhrala ani milión v lotérii. Naša milá Ann sa len rozbehla za bandou šiestich motorkárov vykrádajúcich za bieleho dňa zlatníctvo a mlátila ich hlava-nehlava kabelkou, až kým jedného z nich nezrazila na zem.

Prívetivosť k cudzincom. Liberálna imigračná politika. Zákony pomáhajúce s integráciou cudzincov s domácim obyvateľstvom. Množstvo medzinárodných škôl a zahraničných študentov. Celková kvalita života, posudzovaná podľa úrovne kriminality a dostupnej zdravotnej starostlivosti , daní či výšky nájomného.

Pamätáte sa na rok 2007 a na mediálnu eufóriu okolo kampane You are not alone? Tisícky ľudí po celom svete demonštrovali za prepustenie piatich Bulhariek čakajúcich na vykonanie rozsudku smrti v líbyjskej väznici.

Po dome sa rôznou rýchlosťou pohybujú štyri deti. Jedno, dvojročné dievčatko, je moje. Teda naše. Dve staršie dievčatá sú manželove. Ale vlastne tiež naše. A štvrtý, štvorročný chlapček, nie je ani jeho, ani môj. Teda pokrvne. Ale tiež tak akosi občas je náš. On je totiž bračekom tých dvoch starších. Zmätení? My už ani nie.