Aňa Ostrihoňová

Román Vlak poslednej noci významnej talianskej autorky Dacie Maraini je príbehom o smrti – reálnej aj vnútornej. O schopnosti ľudskej mysle ospravedlniť zlo, ako aj o jeho sile pochovať v človeku posledné zvyšky ľudského. Vo štvrtok autorka slovenský preklad predstaví v Bratislave.

„Literatúra je amorálnou silou, pokútnou formou násilia, vstupenkou do klubu počestných a v prípade niektorých mladých a citlivých národov môže byť zásterkou, pod ktorú sa skryje akékoľvek presvedčenie ambiciózneho človeka,“ hovorí Roberto Bolaño, ktorý tento postoj k literatúre pretavil do románu s názvom Nacistická literatúra v Amerike.

Hoci maďarská literatúra nepatrí medzi nie najvtipnejšie na svete, z času na čas sa v nej objaví text, ktorému nechýba čierny humor a sarkazmus. Továrna na děti jedného z mladšej generácie maďarských prozaikov píšuceho pod pseudonymom Pál Ficsku sa o sebaironizujúci postoj aspoň snaží.

Po knihách venovaných rodine maďarského prozaika a esejistu Petra Esterházyho v slovenčine vychádza jeho román v deväťdesiatich siedmich častiach názvom venovaný jedinej, ale obsahom všetkým ženám.

Péter Esterházy: Jedna žena. prel. R. Deáková, Kalligram: 2011, 160 s.

V krajinách ako je USA či Veľká Británia je umelecký preklad udalosťou. Jeho analýzy zaberajú stránky literárnych časopisov, rozhovory s prekladateľmi sa objavujú v nedeľných prílohách denníkov a klasika ožíva v seriálovej podobe dokonca aj v časopise Playboy.

Napriek tomu, že téma románu talianskeho spisovateľa či spisovateľky ukrývajúcej sa pod pseudonymom Elena Ferrante Dny opuštění je na prvý pohľad zúfalo banálna, je jej spracovanie literárne výnimočné a surovo radikálne.

Keď ideš cez cestu, pozri sa dvakrát doľava a raz napravo. Autom sa do krčmy nechodí. Fajčenie spôsobuje impotenciu a po atómovom útoku treba sedieť doma a počúvať rádio.

Láska nájdená cez internet nie je v 21. storočí ničím výnimočným. Viedenský novinár Daniel Glattauer si vo svojom románe Priateľ do dažďa síce ako formu zvolil mailovú komunikáciu, neobmedzil sa však len na bezduchú konverzáciu dvoch cudzích ľudí.

Len málo kníh malo na Slovensku takú masívnu kampaň, ako román Jeden deň, ktorý sa dočkal aj bilbordov. Nie je to pritom tá najlepšia kniha o láske a priateľstve, akú si viete predstaviť, dobrou správou pre ňu je, že filmové spracovanie je oveľa horšie.

Konzervatívny svet starých tradícií britských džentlmenských klubov môže poslúžiť ako ochrana pred rýchlym a meniacim sa životom naokolo. V románe Paula Tordaya sa stáva aj istotou, azylom a stereotypom, ktoré potrebuje jeho duševne chorý protagonista.

Paul Torday: Mezipatro. prel. L. Štencková, Kniha ZLÍN: 2011, 280 s.