Láska vraj hýbe svetom. A nenávisť. A moc, peniaze, kariéra a sex. Kdeže! Hedonisti, požívačníci všetkých odrôd, milovníci života i dekadentní umelci vedia, že je to čosi iné. Svet je poháňaný k pomalému, kde-tu knísavému a mierne neistému pohybu zaroseným pohárom piva, čašou vína a správne servírovaným pohárom whisk(e)y.

„Kto však bude pánom? Spisovateľ alebo čitateľ?" Odpoveď na Diderotovu otázku je dvojznačná. Spisovatelia nezriedka bojujú o fyzickú existenciu a väčšina z nich zomiera v stave bezvýznamnosti. Čitatelia naproti tomu rozmaznaní chodia popri pultoch s tisíckami kníh a od dobroty sa „dopúšťajú" nových rozmarov.

„První světová válka byla tatam, dlouholetý habsburský útlak zrovna tak, a lidé vysedávali po kavárnách, popíjeli plzeňské, vyráběli po zbrojovkách elegantní a účinné automatické zbraně a užívali si míru, který se nad střední Evropou na krátký čas rozhostil.“ Skúste hádať, ktorá próza môže začínať takýmto úvodom.

Smrti sa bojíme a prípadná nesmrteľnosť vzbudzuje obavy. Je to viac ako aforizmus. Wowbager z Douglasovho Stopárovho sprievodcu galaxiou sa vo svojej nesmrteľnosti nekonečne nudí, preto sa rozhodol postupne uraziť všetkých obyvateľov vesmíru.

Po dvadsiatichpiatich rokoch od napísania románu Dieťa v pravý čas sa znovu presviedčame (v jeho druhom českom vydaní), že morbídny správca Betónovej záhrady pustil do svojho vnútorného (a našťastie i literárneho) sveta nové emócie. Betónu sa nepodarilo udusiť zárodky živých kvetov.

Nespadnúť z hrany, ktorá ide pomedzi literárny exhibicionizmus, terapeutické písanie zranených a autentickú prózu si žiada veľké umenie. Delphine de Vigan všetky kritické chvíle vybalansovala a výsledkom je práve tá najšťastnejšia možnosť – autentická kniha.

Hraničné situácie sú literárne viac ako čokoľvek iné. Nuda je rozbitá konfliktom, fádne prežívanie bolesťou. Úvodné stretnutie sestier-sudičiek Eleanor Brownovej z tejto tradície nevybočuje. Môže byť niečo ešte románovo obyčajnejšie ako tri dospelé sestry zídené znovu v rodičovskom dome, lebo ich matka je vážne chorá?

V tieni slávnych je veľa miesta, lebo oni sami sú veľkí. Pútajú na seba nespravodlivo veľkú pozornosť, a tak množina tých v tieni sa prudko rozrastá. Viedenský psychoanalytik Sigmund Freud to so svojou ambíciou vnútiť sa do pozornosti literátov nemá príliš ťažké. Po povinnej jazde s jeho serióznymi životopismi aj short verziami v komiksovej podobe prišiel rad na postavy, ktoré mu viac či menej krížili cesty.

Spisovateľské konferencie sú silným vábením nielen pre autorov, ale aj ich literárne postavy. Kto by odolal predstave dobrého pitia bez platenia, komfortného ubytovania a prípadného flirtu s atraktívnou prozaičkou z druhého konca sveta?

Titul nového románu Grahama Swifta v angličtine (Wish You Were Here) podvedome nasmeruje na legendárny floydovský album. Dočkáme sa kúskov literárnej psychodélie? Vôbec nie! Nový Swift sa chvíľami podobá na farmársku ságu. Je to však pán spisovateľ, pod sociálnokritickým obrazom ohrozeného vidieka presvitá univerzálny príbeh nabitý emóciami.