Ľubomír Jaško

Kráľovná nórskej kriminálnej literatúry. Aj tak je označovaná Karin Fossumová. Absolutistické nároky v literatúre sú podozrivé, čitateľ sa má na pozore. Buď znamenajú marketingové blúznenie (viď kráľ popu) alebo – aj to sa výnimočne stáva – kompliment na adresu tých, ktorí to napriek všetkým bežným očakávaniam dokážu inak.

Filozof bežného života zatúžil po transcendencii. Umenie cestovať alebo slasť spočívajúca v dobrej architektúre sú iba predpokladmi kultivovaného životného štýlu. V Náboženstve pre ateistov berie do úvahy aj ambicióznejšie ľudské očakávania.

Zdravý a mocný nebol ani náhodou. Vedel okúzliť dámy, ale viac hĺbkou intelektu a vznešeným pôvodom než vytrénovanou postavou. Celý život sa trápil so zažívacími ťažkosťami. Mal čo robiť, aby aspoň kde-tu ukázal, že nie je iba suchárskym a odťažitým nervákom. Alexis de Tocqueville.

V manufaktúre na úspešné detektívky sa dnes hovorí po nórsky, švédsky a dánsky. Škandinávska škola sa dobre predáva, ale málokto nahlas povie, že už menej dobre číta. Je najvyšší čas, aby severskému chladu (ktorý je pre mrazivé pocity sprevádzajúce každú vraždu úplne ideálny) konkuroval aj iný štýl.

Tejto profesii hrozí postupná kríza a nakoniec jej príslušníkom vymretie. Aj keď v dnešných dňoch to na Slovensku vyzerá presne naopak.

Život emigranta (a imigranta) je vec často neradostná, ale ak sa nová vlasť rozhodne pre široké objatie, na tácke čakajú sladké odmeny. Túto chuť paradoxu mohla okrem slávnostného prípitku cítiť Melinda Nadjová Abonijová, keď vo Frankfurte nad Mohanom preberala nemeckú a následne aj švajčiarsku knižnú cenu za rok 2010.

Literatúra má vlastné podoby korektnosti. V knihách sa pravidelne objavujú postavy a osudy, ktoré dnes patria k dobrej výchove. Povinným prototypom z kategórie „patrí sa“ je židovská osvienčimská obeť.

Veľké vojny často začínali kvôli banalite. Facka v Tsiolkasovom románe nepatrí do tejto kategórie. Nejde o žiadnu extrahistorickú facku, ktorá zmenila beh dejín. A nejde ani o metaforu, lebo jedno zaucho v úvode skutočne padlo.

Christos Tsiolkas: Facka, prel. T. Kačer, Host: 2011, 540 s.

O tom, že morálke sa dnes darí podobne ako arktickým ľadovcom, pochybuje málokto. Pre menej informovaných: ľadovcom údajne hrozí roztopenie. A morálke definitívny krach...

„Milý Alec, možna Tvoja nenávisť potrebuje čerstvé palivo.“ Tak začína úvodný list Čiernej skrinky uznávaného izraelského prozaika Amosa Oza.

Amos Oz: Čierna skrinka, prel. K. Karovičová-Rybková, Slovart: 2011, 260 s.