Tomáš Mrva

U susedov nie je nikto prorokom, mohli by si spoločne povedať György Faludy a Gregor von Rezzori. V slovenčine zatiaľ totiž nevyšla ani jedna z ich kníh. Zato britské vydavateľstvo Penguin ich zaradilo do najnovšej edície stredoeurópskych klasikov.

Svojho času by ma správa, že slovenského športovca doživotne dištancovali za doping rozčúlila a považoval by som ho za podvodníka, ktorý nám robí hanbu po celom svete. O mladícku naivitu som však už dávno prišiel.

Ak je najväčšou hviezdou turnaja chobotnica, ktorá „predpovedá“ výsledky, tak to veľa napovedá o úrovni samotnej hry. Napriek tomu boli majstrovstvá sveta v mnohom poučné, aj z pohľadu politiky, technológie a etiky.

Keď už v uhorkovej sezóne nie je o čom, tak nás denník Pravda obohatil informáciou, že štátna tajomníčka ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny má nižšie vzdelanie ako väčšina jej podriadených.

Bol to jeden z tých dní, pri ktorých do konca života nezabudneme, kde sme boli a čo sme robili. Na rozdiel od pádu Berlínskeho múru alebo útoku na newyorské dvojičky som nebol stovky kilometrov ďaleko, ale priamo tam. Našťastie, nie príliš blízko.

Oficiálne majú ženy sviatok v marci, ale zopár dôvodov na oslavu mali aj minulý týždeň. Aspoň v politike, lebo do premiérskeho kresla zasadli v Austrálii a Fínsku a poverenie zostaviť vládu dostala aj Iveta Radičová.

Jeszcze Polska nie zginęła, kiedy my żyjemy je pomerne príznačný začiatok hymny pre krajinu s takými tragickými dejinami ako majú naši severní susedia. Aj preto, že dvaja veľkí susedia chceli, aby Poľsko zmizlo z mapy, sa pre mnohých jeho obyvateľov druhá svetová vojna neskončila v roku 1945.

„Neviem, prečo ma toto neučili, keď som mal štrnásť. Veď to nie je až také ťažké.“ To sú slová jednej z recenzií na anglickú divadelnú hru o kvantovej mechanike Etika pokroku. Komenský v Anglicku strávil istý čas a isto by bol hrdý na to, ako viaceré divadlá prijateľnou formou prezentujú takzvané ťažké témy.

Najbližší mesiac nebude prakticky úniku pred futbalom. Okrem záplavy výsledkov sa musíme pripraviť aj na komentátorské klišé o tom, ako dôležité je držanie lopty alebo ako sú Taliani majstri v bránení jednogólového vedenia. Sú však tieto výroky pravdivé alebo sú len papagájovaním neoverených informácií?

Nemám samozrejme na mysli kvalitu piesní interpretov od Azerbajdžanu po Island. Tá bola poväčšine tragikomická, a to hovorím ako človek trpiaci takmer absolútnou hudobnou hluchotou, ktorý mal zakázané spievať ešte aj na školských výletoch.